Akciová spoločnosť – spôsoby založenia

Akciová spoločnosť sa môže založiť dvoma spôsobmi. Buď:

Zatiaľ čo všetky ostatné obchodné spoločnosti sú zakladané vždy jednorázovo, a to uzatvorením spoločenskej zmluvy alebo – ak je spoločnosť s ručením obmedzeným založená jediným zakladateľom – spísaním zakladateľskej listiny, akciovú spoločnosť možno založiť podľa voľby zakladateľov dvoma spôsobmi.

Obchodný zákonník pripúšťa dva spôsoby založenia akciovej spoločnosti:

V praxi spravidla založenie akciové spoločnosti predchádza časovo, organizačne i finančne náročné prípravné štádium, ktoré podľa okolností zahrňuje formuláciu zámerov založiť spoločnosť, konanie iniciátorov s ďalšími potencionálnymi zakladateľmi, zisťovaním informácií potrebných pre založenie a pre úspešné fungovanie spoločnosti. Kroky uskutočnené v rámci tejto prípravnej fázy môžu mať buď len faktický charakter, bez toho aby nutne vyústili do uzatvorenia zmluvy či viedli k inému právne relevantnému výsledku. Na druhej strane však môže v prípravnej fáze dôjsť i k uzatvoreniu zmlúv, ktoré môžu mať tak inominálny charkter, ako aj môže ísť typové zmluvy.

Zmluva uzatvorená pred založením spoločnosti môže mať povahu zmluvy o združení, pokiaľ obsahuje vzájomné záväzky budúcich zakladateľov pričiniť sa o založenie spoločnosti a k tomuto účelu vyvíjať činnosť spôsobom dohodnutým v zmluve a prípadne i poskytnúť pre tieto účely peniaze či iné veci (napr. nebytové priestory). Nemecká doktrína označuje zmluvu smerujúcu práve k tomuto cieľu ako predzakladateľskú (Vorgründungsvertrag alebo Gründungsvorvertrag).[2] Zmluva sa završuje v okamžiku založenia spoločnosti, lebo tým bol naplnený jej účel. Mohla by však obsahovať i povinnosti časovo presahujúce uzavretie zakladateľskej zmluvy.

Pokiaľ sa účastníci dopracovali až k zhode o obsahu budúcej zakladateľskej zmluvy vrátane stanov alebo sa dohodli o časti obsahových náležitostí a pre zvyšnú časť dohodli aspoň pravidlá pre ich určenie, môže byť takáto dohoda zmluvou o budúcej zakladateľskej zmluve. Podľa konkrétnych potrieb  budúcich zakladateľov môžu byť kombinované rôzne typové alebo inominátne zmluvy.[3]

Od právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na zakladateľa a stanoví ich povinnosti, je treba odlíšiť prípady, keď zákon stanoví právne následky konania akýchkoľvek osôb, ktoré konajú v mene spoločnosti doposiaľ nezapísané do obchodného registra.

Konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom upravuje ustanovenie § 64 OBZ. Toto ustanovenie určuje, že osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom (teda každý, nielen zakladateľ) sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Pôjde teda o platný právny úkon, i keď určitá osoba konala v mene neexistujúceho subjektu. Spoločnosť pritom nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia, okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu. Týmto ustanovením OBZ sa odstraňuje neodôvodnená a reštriktívna požiadavka, aby úkony vykonané zakladateľmi súviseli so vznikom spoločnosti. Možnosť konať pred vznikom spoločnosti sa rozširuje aj na štatutárne orgány. Aby sa zabezpečila prehľadnosť a transparentnosť konania týchto osôb, sú zakladatelia alebo štatutárne orgány vo vlastnom záujme povinné vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré podliehajú schvaľovaciemu procesu zo strany spoločnosti. Štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti.

V ustanovení § 64 ods. 1 je stanovená trojmesačná lehota od vzniku spoločnosti, v ktorej ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti schvália konanie v mene spoločnosti , platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku. Osoby, ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú zaviazané z týchto úkonov osobne.

V zákona je taktiež stanovená povinnosť osôb, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť do troch mesiacov od vzniku spoločnosti. Ak však porušením tejto povinnosti spôsobili škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne. Zároveň sú v zmysle ustanovenia § 64 ods. 4 OBZ štatutárny orgán alebo jeho členovia povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti.

Funkciou zákonnej konštrukcie je ochrana dobrej viery tretích osôb, ktorí nemusia vedieť o tom, že spoločnosť doposiaľ neexistuje.