Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o právne služby a poradenstvo nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk, obratom Vás budeme kontaktovať.
Nároky zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa
V zmysle § 21 Zákonníka práce: Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu.
Ustanovenie § 21 Zákonníka práce obsahuje úpravu právnej ochrany zamestnanca pri uspokojovaní jeho nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, v prípade ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný a nemôže tieto nároky splniť.
Zamestnávateľ sa v zmysle ustanovení § 12 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje za platobne neschopného, ak bol na neho podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Platobná neschopnosť zamestnávateľa vzniká dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
V prípade, ak zamestnávateľ nie je schopný uspokojiť nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov v dôsledku svojej platobnej neschopnosti, tieto nároky zamestnancov sa uspokojujú dávkou garančného poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení.
Podmienky vyplatenia dávky garančného poistenia
Na uspokojenie nárokov zamestnanca z pracovnoprávnych vzťahov dávkou garančného poistenia musia byť teda kumulatívne splnené obidve zákonné podmienky:
- platobná neschopnosť zamestnávateľa,
- neschopnosť (objektívna nemožnosť) zamestnávateľa uspokojiť nároky zamestnanca vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Garančným poistení sa v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení rozumie poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu.
Zamestnanec v pracovnom pomere a rovnako aj zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú:
- a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
- b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
- c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
- d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
- e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
- f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
- g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
- h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
- i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
- j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
- k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,
- l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.
Kedy nevzniká nárok na dávku garančného poistenia?
Zamestnanec však nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah, t.j. pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, uzatvoril so zamestnávateľom až po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.
Suma dávky garančného poistenia
Dávku garančného poistenia vypláca Sociálna poisťovňa v sume príslušného nároku, zníženého o poistené na zdravotné poistenie, o poistené na nemocenské poistenie, o poistné na starobné poistenie, o poistené na invalidné poistenie, o poistné na poistenie z nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a o preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.
Dávka garančného poistenia sa vypláca maximálne vo výške a v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Informačná povinnosť zamestnávateľa
Ustanovenie § 22 ods. 1 Zákonníka práce: Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku.
V ustanovení § 22 ods. 1 Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi informačnú povinnosť, ktorá sa bezprostredne viaže na uplatňovanie nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov pri vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa v zmysle § 21 Zákonníka práce. Táto informačná povinnosť sa nevzťahuje len na zamestnávateľa, ale aj na predbežného správcu konkurznej podstaty a na správcu konkurznej podstaty.
Informačná povinnosť v zmysle uvedeného ustanovenia je prioritne adresovaná zástupcom zamestnancov. Ak však u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, táto informačná povinnosť je adresovaná priamo zamestnancom, a to všetkým zamestnancom, bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca pracovnom pomere alebo o zamestnanca vykonávajúceho práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
O platobnej neschopnosti je zamestnávateľ, resp. predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty povinný informovať do 10 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. S nedodržaním tejto lehoty Zákonník práce nespája žiadnu sankciu, a preto táto lehota má len poriadkový charakter.
Oznamovacia povinnosť zamestnanca
Ustanovenie § 22 ods. 2 Zákonníka práce: Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu.
Zákonník práce v tomto ustanovení ukladá každému zamestnancovi oznamovaciu povinnosť, obsahom ktorej je poskytnutie všetkých informácií potrebných v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona o sociálnom poistení. Adresátom tejto oznamovacej povinnosti zamestnanca je zamestnávateľ, resp. predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty. Základnou podmienkou na vznik oznamovacej povinnosti zamestnanca je existencia žiadosti zamestnávateľa, predbežného správcu konkurznej podstaty alebo správcu konkurznej podstaty. S porušením tejto oznamovacej povinnosti zamestnanca Zákonník práce nespája priamo žiadnu sankciu.