Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o naše právne služby nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Crowdfunding, t.j. služba hromadného financovania, je relatívne novou formou financovania rôznych projektov hromadného financovania. Projektom hromadného financovania je podnikateľská činnosť alebo činnosti, na ktoré sa vlastník projektu usiluje získať financie prostredníctvom ponuky hromadného financovania.
Je bežné, že podnikateľské subjekty získavajú financovanie najmä prostredníctvom bankového financovania. Hromadné financovanie sa však čoraz viac etabluje ako forma alternatívneho financovania pre startupy a malé a stredné podniky. Crowdfundingové platformy je pritom možné nájsť už aj v Slovenskej republike.
Prečítajte si aj:
Problematiku crowdfundingu upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 07. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie“). V rámci služieb hromadného financovania je možné rozlíšiť tri subjekty, a to:
- vlastníka projektu, ktorým je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa snaží získať financovanie prostredníctvom platformy hromadného financovania;
- investora, ktorým je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prostredníctvom platformy hromadného financovania poskytuje pôžičky alebo nadobúda prevoditeľné cenné papiere alebo prijaté nástroje na účely hromadného financovania; a
- poskytovateľa služieb hromadného investovania ako sprostredkujúci subjekt, ktorý spája vlastníka projektu a investorov prostredníctvom platformy hromadného financovania. Poskytovateľom služieb hromadného investovania môže byť iba právnická osoba usadená v rámci Európskej Únie, ktorej bolo udelené povolenie na výkon činnosti poskytovateľa služieb hromadného financovania príslušným orgánom členského štátu (v podmienkach Slovenskej republiky je príslušným orgánom Národná banka Slovenska).
Zjednodušene možno zhrnúť, že poskytovateľ služieb hromadného investovania prevádzkuje platformu hromadného financovania, ktorá je verejne prístupným internetovým informačným systém s cieľom spárovať potenciálnych investorov s podnikmi, ktoré sa snažia získať finančné prostriedky alebo uľahčiť ich spárovanie, a to bez toho, aby preberal riziko. Poskytovatelia služieb hromadného financovania by však na svojej platforme hromadného financovania mali pôsobiť ako neutrálni sprostredkovatelia.
Prečítajte si aj: Kapitálové fondy
Spárovanie potenciálnych investorov so subjektami, ktoré majú záujem získať financovanie sa pritom deje na základe ponuky hromadného financovania. Ponukou verejného financovania rozumieme akékoľvek oznámenie zo strany poskytovateľa služieb hromadného financovania, v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami, v ktorom sa uvádzajú dostatočné informácie o podmienkach ponuky a ponúkanom projekte hromadného financovania tak, aby sa investorovi umožnilo investovať do projektu hromadného financovania.
Cieľom poskytovania služieb hromadného investovania je teda uľahčiť financovanie projektu získaním kapitálu od veľkého počtu osôb, z ktorých každá prispeje relatívne malou investičnou sumou prostredníctvom verejne prístupného internetového informačného systému.
Crowdfunding v praxi zväčša funguje tak, že viacero malých investorov poskytuje relatívne malé príspevky na nimi zvolený projekt. Robia tak na základe ponuky investície uverejnenej na crowdfundingovej platforme. V ponuke majú k dispozícii základné informácie o projekte, do ktorého majú investovať (ako napr. celková potrebná suma, vyzbieraná suma, výška minimálnej investície, výnos a pod.). V prípade, ak sa prostredníctvom crowdfundingovej platformy podarí získať celú stanovenú sumu, platforma má väčšinou nárok na poplatok. V opačnom prípade investori väčšinou dostávajú svoje financie späť a projekt sa nebude financovať.
Investori to však väčšinou nerobia zadarmo. Najčastejšie sú motivovaní odmenou za poskytnutie príspevkov, resp. pôžičiek úrokmi, pričom úrokové sadzby sú v tomto prípade oveľa priaznivejšie ako ponechanie finančných prostriedkov na termínovanom vklade v tradičnej banke. Nemusí tomu tak byť však vždy.
Formy crowdfundingu
Existujú totiž rôzne formy crowdfundingu:
A) Modely crowdfundingu bez protiplnenia
V tomto prípade investori, resp. osoby poskytujúce finančné prostriedky neočakávajú žiadne protiplnenie, resp. odmenu od vlastníkov projektu. Finančné prostriedky totiž poskytujú ako dar. Spravidla pôjde o menšie projekty, napríklad s dobročinným alebo verejno-prospešným účelom.
B) Modely crowdfundingu s protiplnením
Ide o modely, v rámci ktorých majú investori voči vlastníkovi projektu nárok na protiplnenie, t.j. odmenu. V tejto kategórii rozoznávame tri podkategórie, ktorými sú:
- crowdfunding založený na odmene – v tomto prípade investori od vlastníka projektu získavajú inú ako finančnú odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov (napríklad výrobok alebo službu).
- lending (t.j. požičiavanie) – investori požičiavajú svoje finančné prostriedky konkrétnym osobám ako vlastníkom projektov na ich podnikateľské aktivity. Ako protiplnenie za to dostávajú úroky.
Poskytovateľ služieb hromadného financovania prostredníctvom svojej platformy spája ponuku a dopyt, pričom môže využiť buď:
- model fixných sadzieb, pri ktorom úrokovú sadzbu pôžičky určuje sám a osoba, ktorá má o pôžičku záujem ju musí akceptovať; alebo
- aukčný model, pri ktorom poskytovateľ služieb hromadného financovania určí maximálnu možnú výšku úrokovej sadzby, v rámci ktorej investori dávajú vlastné ponuky subjektom, ktorí majú záujem o pôžičku. Tieto subjekty prostredníctvom online platformy zverejnia dopyt po pôžičke (vrátane jej účelu, výšky pôžičky a doby splatnosti). Investori sa následne môžu rozhodnúť poskytnúť pôžičku alebo jej časť za konkrétny úrok.
- investičný / podielový crowdfunding – investori sa stávajú spolumajiteľmi, t.j. investormi do vlastného kapitálu spoločnosti. Investori sa prepájajú s podnikateľskými subjektami a v konkrétnom prípade môžu mať rôzne práva (napr. právo na vyplatenie podielu na zisku alebo hlasovacie práva).
C) Kombinované crowdfundingové modely
Povolenie na výkon činností poskytovateľa služieb hromadného financovania
Ak sa právnická osoba rozhodne stať sa poskytovateľom služieb hromadného financovania čaká ju však pomerne zložitý proces získania povolania zo strany Národnej banky Slovenska.
Žiadosť o udelenie povolenia na výkon činností poskytovateľa služieb hromadného financovania sa podáva s použitím štandardného formulára stanoveného v prílohe delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2112 z 13. júla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa spresňujú požiadavky a podmienky žiadosti o udelenie povolenia na výkon činnosti poskytovateľa služieb hromadného financovania (ďalej len „Delegované nariadenie“).
Žiadosť o udelenie povolenia musí, okrem iného, obsahovať údaje o žiadateľovi – potenciálnom poskytovateľovi služieb hromadného financovania, jeho stanovy, opis plánu činností, opis mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly, opis operačných rizík, opis prudenciálnych záruk vrátane dôkazu o ich splnení, opis postupov vybavovania sťažností a mnoho iných údajov.
Národná banka Slovenska do troch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti posúdi, či potenciálny poskytovateľ služieb hromadného financovania spĺňa požiadavky stanovené v Nariadení a prijme odôvodnené rozhodnutie o udelení alebo neudelení povolenia.
V prípade, ak žiadateľovi Národná banka Slovenska povolenie udelila, musí spĺňať podmienky na jeho udelenie neustále.
Register poskytovateľov služieb hromadného financovania
Národná banka Slovenska je povinná informovať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy o všetkých udelených povoleniach na výkon činností poskytovateľa služieb hromadného financovania. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy eviduje register všetkých poskytovateľov služieb hromadného financovania, ktorý je verejne dostupný na jeho webovom sídle. V registri sa nachádzajú aj informácie o odňatí povolenia príslušnému poskytovateľovi služieb hromadného financovania. Tento register sa pravidelne aktualizuje a môže slúžiť aj na overenie si toho, či crowdfundingová platforma disponuje udeleným povolením pred samotným investovaním.
Obdobný register vedie aj Národná banka Slovenska. V jej registroch medzi subjektami finančného trhu možno nájsť aj zoznam poskytovateľov služieb hromadného investovania.[1] (Register vedený Národnou bankou Slovenska možno nájsť na nasledovnej webovej adrese: https://subjekty.nbs.sk/)
Riziká crowdfundingu
Vzhľadom na to, že crowdfunding je vo svojej podstate investovaním, je s ním vždy spojené určité riziko. Upozornenie na riziká je súčasťou dokumentu kľúčových investičných informácií, ktorý poskytovatelia služieb hromadného investovania poskytujú potenciálnym investorom. Dokument vypracováva vlastník projektu a obsahuje informácie stanovené v článku 23 Nariadenia.
Prostredníctvom tohto dokumentu sú investori upozornení na riziká, vrátane rizika čiastočnej alebo úplnej straty investovaných peňazí, ako aj informácie o tom, že investícia nie je krytá systémom ochrany vkladov ani systémom náhrad pre investorov. Upozornenie informuje aj o tom, že investori možno nedosiahnu žiadnu návratnosť investícií, nejde o sporiaci produkt a odporúčanie, aby investori neinvestovali viac ako 10 % čistého majetku.
Napriek tomu je však investícia prostredníctvom crowdfundingových platforiem jednoduchým spôsobom na potenciálne zhodnotenie majetku investorov. V zásade na to postačuje registrácia na niektorej z crowdfundingových platforiem. V prípade záujmu o investovanie však odporúčame dôsledne zvážiť svoje možnosti.