Dedenie dlhov po manželke, rodičoch či bratovi

Na dediča môžu prejsť jednak dlhy, ktoré poručiteľovi vznikli za jeho života, ale aj primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Do akej miery sú dediči takýmito dlhmi viazaní si priblížime v článku. 

Keďže Občiansky zákonník vychádza pri dedení z tzv. univerzálnej sukcesie, v zmysle ktorej dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, nevstupuje len do práv, ale aj musí niesť zodpovednosť za dlhy poručiteľa. Zodpovednosť za dlhy je upravená v ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že dlhy môže dedič zdediť tak po otcovi, bratovi, ale aj manželke, pokiaľ je jedným zo závetných alebo zákonných dedičov. Vo všeobecnosti však platí, že dedenie nemá byť pre dediča rizikom. Preto zákonné ustanovenia určujú, že: „dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľovi dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.“ Ak je dedičov viac, zodpovedajú pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli.

Pokiaľ bol počas života poručiteľa dlh zabezpečený niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov, smrťou poručiteľa zabezpečenie nezaniká a osoba, ktorá zabezpečenie poskytla, musí dlh plniť, bez ohľadu na zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa.

Nie je pritom rozhodujúce, či dedičia vopred o dlhoch poručiteľa vedeli, alebo sa o nich dozvedeli až v priebehu dedičského konania. Okrem toho platí, že dlh musel v čase smrti poručiteľa existovať. Dôležitou nie je otázka splatnosti dlhu, či jeho konkrétneho vyčíslenia. Preto napríklad nedoplatok na nájomnom za byt, ktorý vznikol po smrti poručiteľa nie je možné zaradiť medzi pasíva dedičstva.

Platí, že pokiaľ sa stanete dedičom po otcovi, bratovi či manželke zodpovedáte za nadobudnuté dedičstvo len ohraničene. Dôležitou skutočnosťou, na ktorú si dovoľujeme poukázať je fakt, že ako dedič nezodpovedáte len vecami, ktoré ste priamo z dedičstva nadobudli, ale hodnotou vecí, ktoré ste zdedili. Nároky oprávnených osôb môžu byť z toho dôvodu uspokojené priamo z Vášho majetku. Uvedené si môžeme demonštrovať na nasledovnom príklade. Z dedičstva ste zdedili starožitný stôl z 18. storočia v hodnote 5000 EUR. Za dlhy poručiteľa budete zodpovedať sumou 5000 EUR, nie starožitným stolom. V praxi preto môže nastať situácia, že stôl sa Vám nepodarí predať, a preto budete musieť dlhy poručiteľa uhradiť z vlastných zdrojov.

V prípade existencie viacerých dedičov ide o tzv. delenú zodpovednosť. Oprávnená osoba preto môže požadovať splnenie svojej pohľadávky od ktoréhokoľvek z dedičov, avšak len v pomere naňho prislúchajúcom, keďže nejde o solidárnych dlžníkov.

Ak po poručiteľovi neostal žiadny majetok, nikto nezodpovedá za jeho dlhy.

Druh / družka môžu po poručiteľovi dediť tak zo závetu, ako aj zákona v tzv. II. alebo III. dedičskej skupine. Pre oboch platia rovnaké pravidlá, o akých sme sa už zmienili v prechádzajúcom texte. Znamená to, že aj druh a družka zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Pre zhrnutie uvádzame, že existujú štyri dedičské skupiny pri dedení zo zákona. „Občiansky zákonník rozdeľuje zákonných dedičov do štyroch dedičských skupín (§ 473, 474, 475 a 475a), pričom pri dedení sa postupuje v poradí od prvej skupiny po štvrtú skupinu. Dediť možno vždy iba v rámci jednej skupiny dedičov. V ustanovení §-u 473 je upravené dedenie prvej skupiny dedičov, kam sú zaradení najbližší príbuzní poručiteľa. V prvej skupine dedičov dedia rovnakým dielom manžel poručiteľa a jeho deti. Poručiteľove deti dedia bez ohľadu na to, či pochádzajú z manželstva, alebo nie. Právo na dedičstvo zákon priznáva aj deťom, ktoré boli počaté a v čase úmrtia poručiteľa ešte nenarodené. Právo dediť majú aj deti, ktoré boli osvojené. Ak poručiteľ žil v manželstve, v rámci konania o dedičstve treba najprv vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a určiť, ktorá časť bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude patriť do dedičstva. Okrem toho do dedičstva po zomretom manželovi bude patriť aj jeho výlučný majetok a aj podiely, ktoré mu ku dňu smrti patrili z vecí, ktoré mal v podielovom spoluvlastníctve. V rámci prvej skupiny dedičov je zakotvené právo reprezentácie, z čoho vyplýva, že môžu dediť aj potomkovia detí poručiteľa, t. j. vnukovia a vnučky, a to v prípade, ak dieťa poručiteľa z akéhokoľvek dôvodu nededí, resp. ak sa nedožilo smrti poručiteľa. To znamená, že ten podiel, ktorý by inak pripadol dieťaťu poručiteľa, pripadne jeho deťom (vnukom a vnučkám), a to tiež rovnakým dielom. Ak by nededil vnuk či vnučka poručiteľa, jeho podiel môžu rovnakým dielom zdediť jeho deti (pravnuk alebo pravnučka poručiteľa). Prvá skupina dedičov má význam aj z hľadiska určenia zákonných podielov, ktoré patria potomkom poručiteľa ako neopomenuteľným dedičom. Tento zákonný podiel musia dostať aj v prípade, ak by poručiteľ zriadil závet (§ 479). Výška zákonného podielu potomka ako neopomenuteľného dediča sa vypočíta tak, že hodnota celého dedičstva sa vydelí počtom dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia v prvej skupine.“ Rozhodnutie Okresného súdu Galanta zo dňa 14.07.2016, sp. značka: 24P/170/2015

Podľa ustanovenia § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“): „Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ je výška dlhov vyššia ako hodnota dedičstva (tzv. predlžené dedičstvo), nebude dedič zodpovedať za dlhy v ich úplnej výške, ale len do výšky ceny dedičstva, ktorú nadobudol, resp. pomeru jeho časti dedičstva k celému dedičstvu. 

Dôležité však je, že dlh môže byť až do uvedenej výšky uspokojený nie len z vecí, ktoré dedič nadobudol v dedičskom konaní, ale z celého dedičovho majetku. 

Kľúčovým pre určenie miery zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa je cena dedičstva. Cena dedičstva sa zisťuje v dedičskom konaní. Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok: „Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“ 

Od ceny určenej v dedičskom konaní sa môže odchýliť súd v občianskom súdnom konaní, v ktorom by si veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku voči dedičom. V takýchto prípadoch súd nie je viazaný určením ceny v dedičskom konaní, ale cenu posudzuje samostatne na základe vykonaných dôkazov. 

Zodpovednosť za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo jednotliví dediči z dedičstva nadobudli sa neuplatní v prípade, že došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní dedičstva, ktorá zodpovednosť dedičov upravila inak. Zodpovednosť by mohla byť v dohode upravená napríklad tak, že k úhrade dlhu by bol zaviazaný len niektorý z dedičov. V takomto prípade sa však vyžaduje súhlas veriteľa so znením dohody. Bez súhlasu veriteľa dohoda zaväzuje iba dedičov a netýka sa zodpovednosti dedičov vo vzťahu k veriteľovi. 

Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 2076/2014 „…dohoda o vyporiadaní dedičstva upravuje len právne vzťahy medzi dedičmi navzájom a nemôže sa týkať (a ovplyvniť práva) tretích osôb, najmä poručiteľových veriteľov. Dohoda dedičov, v ktorej by upravili zodpovednosť za dlhy poručiteľa odlišne od právnej úpravy tejto zodpovednosti v § 470 Občianskeho zákonníka bez súhlasu veriteľov, by zaväzovala len dediča, z ktorých každý by zodpovedal aj naďalej za dlhy poručiteľa podľa pomeru daného ustanovením § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“ 

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.08.2012, sp. značka: 6 M Cdo 12/2011

„…správne zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov je v konaní o dedičstvo východiskom pre vyhotovenie súpisu aktív a pasív dedičstva, pre určenie všeobecnej ceny majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a predovšetkým pre samotné rozhodnutie o dedičstve. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, to znamená, že nielen do práv, ale i povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Dedičstvo teda tvoria nielen všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa. Pri zisťovaní poručiteľovho majetku, vrátane jeho dlhov, je zásadne rozhodujúci skutkový stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je teda určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vyporiadania) nemôže byť preto dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa. Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ a úhrady za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Dlhom patriacim do pasív dedičstva nemôžu byť ani pohľadávky vzniknuté síce v súvislosti s bytom, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ale po jeho smrti. Takéto dlhy nepatria do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôžu byť ani predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva. Ak sa napriek tomu stanú predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, ide o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že dedičia (niektorí z nich) urobili prejav vôle, ktorým uznali pasíva dedičstva vzniknuté po smrti poručiteľa, resp. že jeden z dedičov uzatvoril s veriteľom dohodu o výške pohľadávky.“