Dedičské konanie – postup notára, lehoty, uznesenie

Zákon o dedičskom konaní v podmienkach Slovenskej republiky neexistuje. Dedičské konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) v ustanoveniach § 158 a nasledujúce.

Notár má pri dedičskom konaní špecifické postavenie ako súdny komisár. Koná samostatne na základe poverenia súdu prvej inštancie. Jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. Notár vždy rozhoduje uznesením. 

Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh. Dedičské konanie sa rozdeľuje do niekoľkých fáz:

Vo fáze príprava prejednania dedičstva musí notár ako súdny komisár predbežne prešetriť vec a zrealizovať nasledovné úkony:

Účelom predbežného prešetrenia veci je zistiť všetky potrebné informácie o majetku, prípadne dlhoch poručiteľa, o okruhu dedičov a ďalších skutočnostiach rozhodných pre dedičstvo. 

V druhej fáze nazvanej prejednanie dedičstva notár vydá upovedomenie o dedičskom práve, ak nedošlo k zastaveniu konania. Upovedomenie predstavuje striktne formálny úkon, ktorým notár upovedomí potencionálnych dedičov:

Upovedomenie sa vykoná ústne do zápisnice alebo sa doručí do vlastných rúk (do vlastných rúk je vtedy, ak ho prevezme dedič alebo splnomocnenec s osobitným splnomocnením, fikcia doručenia sa nepoužije).

Ďalšie procesné úkony vo veci súd vykoná až potom čo je preukázané, že možnosť potencionálnych dedičov odmietnuť dedičstvo zanikla. 

V tretej fáze, ktorou sa konanie o dedičstve končí možné uzavrieť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov (týka sa to len tých veriteľov, ktorých dlhy boli zaradené do prejednania dedičstva), táto dohoda podlieha schváleniu súdnym komisárom. Notár ako súdny komisár ju však neschváli, ak odporuje zákonu (napr. dedičstvo nie je predĺžené). Notár ako súdny komisár v tejto fáze vydá uznesenie o dedičstve, ktorým:

Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) neurčuje v konaní o dedičstve podľa ustanovenia § 158 a nasl. žiadne lehoty, ktoré by notár ako súdny komisár musel dodržiavať. Avšak súd, ktorý poveruje notára v rozhodnutí uvedie lehotu, v ktorej by sa dedičské konanie malo skončiť. Zväčša ide o lehotu 6 mesiacov.

V CMP došlo k nahradeniu inštitútu osvedčenia o dedičstve uznesením o dedičstve. Súd v uznesení o dedičstve v zmysle § 203 (i) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, (ii) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, (iii) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka, (iv) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, (v) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, (vi) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Právoplatnosťou uznesenia o dedičstve je skončené prejednanie dedičstva.

Miestne príslušným na konanie o dedičstve je v zmysle § 158 CMP súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, ak nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, tak sa určí podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa, resp. ak nie sú aplikovateľné uvedené možnosti, podľa miesta, kde poručiteľ zomrel.

Okrem uvedenej úpravy došlo aj k výslovnému zakotveniu miestnej príslušnosti na dodatočné konanie o dedičstve, na ktoré je podľa CMP príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Tým sa predíde situáciám z minulosti, kedy sa „objavili prípady, keď z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov museli účastníci absolvovať konania na rôznych súdoch“ (HORVÁT, E., ANDRÁŠIOVÁ, A.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár., Wolters Kluwer: Bratislava, 2016, ISBN: 978-80-8168-362-6).

V CMP je na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy zakotvená aj miestna príslušnosť na konania vyvolané potrebou súdneho schválenia úkonov dediča, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony v potrebnom rozsahu (ako napr. úkonov maloletého dediča). Príslušným súdom je v zmysle § 160 CMP dedičský súd.

V právnej úprave CMP sa „celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Rozšírila sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony“ (HORVÁT, E., ANDRÁŠIOVÁ, A.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár., Wolters Kluwer: Bratislava, 2016, ISBN: 978-80-8168-362-6) okrem úkonov vymedzených v § 161 ods. 2 CMP ((i) rozhodnutie o začatí dedičského konania, (ii) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd, (iii) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov, (iv) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho).

K zmene došlo aj v režime poverovania súdnych komisárov. Pôvodne mal právomoc na vydanie rozvrhu práce notárov ako súdnych komisárov na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky predseda krajského súdu, podľa § 162 CMP prechádza takáto právomoc na predsedov okresných súdov.

CMP reflektuje aj na situácie, kedy v priebehu konania o dedičstve dôjde k úmrtiu dediča poručiteľa. Výslovným zakotvením inštitútu dedičskej transmisie v prípade úmrtia dediča sa v konaní o dedičstve koná s tými, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomrelého dediča.

Novinkou oproti pôvodnej právnej úprave je ustanovenie § 177 CMP, podľa ktorého súd umožní nahliadnutie do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem, pričom podľa Dôvodovej správy k CMP „v konkrétnej situácii právny záujem osvedčí najmä zákonný dedič a blízka osoba.“

Právna úprava CMP reflektuje moderné formy elektronickej komunikácie, čo sa prejavuje napríklad aj v právnej úprave upovedomenia dediča, ktorý nie je známy alebo ktorého pobyt nie je známy. Takému dedičovi súd ustanoví procesného opatrovníka a upovedomí ho verejnou vyhláškou. Verejná vyhláška sa doručuje ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, ale tiež na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

Podľa § 190 CMP môže byť verejná vyhláška zverejnená aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.

CMP taxatívne zakotvuje, v ktorých prípadoch súd nariadi pojednávanie. Pojednávanie súd nariadi pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní BSM, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva.

V zmysle CMP, ak rozhodnutie sporu práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje, na takúto osobu sa ďalej v konaní neprihliada.

Výkladové problémy OSP vo vzťahu k určovaniu všeobecnej hodnoty majetku na účely konania o dedičstve boli odstránené zakotvením legálnej definície pojmu všeobecná hodnota majetku v § 200 ods. 2 CMP. „Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienakch voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“

Nakoľko z pôvodnej právnej úpravy nebolo zrejmé, čo sa stane s exekučným konaním na majetok poručiteľa nariadením likvidácie dedičstva, bolo do právnej úpravy CMP zapracované ustanovenie § 206, podľa ktorého právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Pokiaľ bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd. Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby (po odpočítaní trov exekúcie) súdu konajúcemu o dedičstve.

Pri vyporiadaní dedičstva je potrebné zohľadniť aj právnu úpravu drobenia pozemkov podľa § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z. z.:

§ 21 (1) „V záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

(2) Podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev upraví osobitný zákon.

§ 22 (1) Ak má na základe právneho úkonu⁴⁸) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva⁴⁹) alebo rozhodnutia o dedičstve⁵⁰) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20 000 m² a väčšej ako sú výmery uvedené v § 23 ods. 1, je nadobúdateľ povinný zaplatiť odvod vo výške a) 20 % hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu,⁵¹) ak má vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 2 001 m² do 5 000 m² alebo lesný pozemok vo výmere od 5 001 m² do 10 000 m², b) 10 % hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu,⁵¹) ak má vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 5 001 m² do 20 000 m² alebo lesný pozemok vo výmere od 10 001 m² do 20 000 m².

(2) Ak ide o druh poľnohospodárskej pôdy – vinicu, vzťahuje sa odsek 1 aj na vinice v zastavanom území obce.

(5) Ak jestvujúci pozemok podľa odseku 1 sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav zapísaného do katastra nehnuteľností, výška odvodu podľa odseku 1 sa zdvojnásobuje.

§ 23 (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu⁴⁸) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva⁴⁹) alebo rozhodnutia o dedičstve⁵⁰) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m², ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m², ak ide o lesný pozemok.

(2) Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

(4) Vyjadrenie dedičov podľa odseku 3 musí mať písomnú formu a nemožno ho odvolať.

(6) Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva podľa odsekov 2 a 3, sa premlčujú v lehote desiatich rokov aa)na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku; prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije. Záložnému veriteľovi patrí predkupné právo k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo,(7)Podmienky uvedené v odsekoch 2 až 5 platia aj na vyporiadanie spoluvlastníkov, ak o ich vyporiadaní rozhodol súd.⁴⁹)

§ 24 (1) Ak majú na základe právneho úkonu⁴⁸) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva⁴⁹) alebo rozhodnutia o dedičstve⁵⁰) vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23. To neplatí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne.

(2) Ak na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s podmienkami ustanovenými v § 22 a 23, štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

(3) Podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak a)sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť,³⁹) alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav,⁵⁶)b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,^14c) c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,d)ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.“