Dohoda o vyporiadaní BSM

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je prioritným spôsobom vyporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi podľa ustanovenia § 149 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“). K zániku BSM dochádza spravidla po zániku manželstva, v osobitných prípadoch, ktoré zákon pomenúva slovami „závažné dôvody“ je možné BSM zrušiť aj za trvania manželstva. 

Obsahom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi k veciam, ktoré za trvania manželstva patrili do BSM. Zaraďujeme sem nielen hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ale aj pohľadávky a dlhy. Dohoda o vyporiadaní nemusí priamo vychádzať z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši veľkosť jednotlivých podielov na BSM, ale manželia majú absolútnu voľnosť, aby sa dohodli na spôsobe vyporiadania ich majetkových vzťahov. Dohodou o vyporiadaní BSM nedochádza ani k prevodu ani k prechodu vlastníckeho práva.

V prípade existencie dohody o vyporiadaní BSM nie je dôvod podávať návrh na vyporiadanie BSM súdom, za predpokladu, že dohoda sa týka celého majetku: „existencia platnej dohody o vyporiadaní BSM bráni vyhoveniu návrhu na vyporiadanie súdnym rozhodnutím, a teda ako platná dohoda o vyporiadaní BSM, tak i prípadné súdne rozhodnutie takú dohodu nahrádzajúce sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2016, sp. značka: 6 Cdo 2/2016). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ máte záujem vyporiadať BSM dohodou, nie je možné rozhodnúť len o časti vášho majetku a časť rozhodnutia ponechať na súd, nakoľko by v tomto prípade nedokázal súd komplexne usporiadať vzťahy medzi manželmi.

Viac k vyporiadaniu BSM po rozvode nájdete v našom článku.

Do pozornosti však dáme osobitnú právnu situáciu týkajúcu sa dlhov manželov. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.05.2008, sp. značka: 2 Cdo 113/2007 uviedol: „Dohoda o vyporiadaní BSM má totiž vo vzťahu k tretím osobám charakter akéhosi postúpenia záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu. Ak preto v dohode o vyporiadaní BSM manželia neuvedú, ktorý z nich a v akom rozsahu dlh vo vzťahu k tretej osobe splní, nemá táto skutočnosť za následok neplatnosť právneho úkonu.“ Z uvedeného vieme vyvodiť záver, že ak ide o absenciu vyporiadania pasív, nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu, nakoľko pasíva netvoria obsah BSM.

V úvode sme spomínali, že dohodu o vyporiadaní BSM je možné uzavrieť najskôr po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Okrem najskoršieho možného okamihu uzatvorenia dohody je zákonom ohraničený najneskorší okamih jej uzatvorenia. Dohodu o vyporiadaní BSM je možné uzavrieť najneskôr v 3-ročnej prekluzívnej lehote. „Okolnosť, že si každý z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), neodôvodňuje ešte bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 4 Cz 37/68)

To, že lehota je prekluzívna znamená, že jej uplynutím právo zaniká. Z uvedeného vyplýva, že po 3 rokoch nastupuje zákonná fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a to tak, že hnuteľné veci ostávajú vo vlastníctve toho, kto ich užíval pre svoju potrebu alebo potrebu rodiny. „O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.“

Do pozornosti dávame skutočnosť, že stranami uzatvárajúcimi dohodu o vyporiadaní BSM nemusia byť len bývalí manželia. Subjektom dohody môže byť aj správca konkurznej podstaty, správca majetku štátu či dedičia.

V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sa pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nevyžaduje písomná forma, okrem prípadu, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť. Ak by dohoda v prípade existencie nehnuteľnosti nebola uzatvorená v písomnej forme spôsobovalo by to neplatnosť tejto dohody. Ak by však predmetom vyporiadania boli len hnuteľné veci, bývalí manželia sú si povinní vydať písomné potvrdenie o obsahu vyporiadania, ak o to niektorý z manželov požiada.

Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť je nevyhnutné aplikovať aj ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka najmä ustanovenie § 133 ods. 2 a § 149a.

Napriek tomu, že ustanovenie § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí o nadobudnutí vlastníckeho práva k hnuteľnosti vkladom do katastra, v prípade dohody o vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníckeho práva, nakoľko ten z manželov, ktorý sa stal výlučným vlastníkom už vlastnícke právo k nehnuteľnosti mal.

Pri aplikácii ustanovenia § 149a Občianskeho zákonníka musí mať dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva písomnú formu. Ak by forma právneho úkonu nebola dodržaná v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 by bol právny úkon neplatný.

Následne je potrebné dohodu o vyporiadaní BSM zapísať do katastra nehnuteľností vkladom. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) okresný úrad, katastrálny odbor, bude dohodu o vyporiadaní BSM skúmať z hľadiska podstatných náležitostí, formy realizácie úkonu, z hľadiska náležitosti prejavu vôle (zrozumiteľnosť, určitosť, slobodná vôľa), súladnosti so zákonom či dobrými mravmi atď. Návrh na vklad je možné podať elektronicky, ale aj v papierovej forme. 

Ustanovenie § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona stanovuje prípady, v ktorých sa vyžaduje overenie podpisov s ustanovením osôb, ktorých sa táto povinnosť týka. Výpočet týchto subjektov zahŕňa aj manželov pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto sa pre účely zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bude vyžadovať osvedčenie podpisu. Môže ísť o overenie notárom alebo overenie na ktorejkoľvek matrike. Pri overovaní podpisov na matrike si prečítajte, na čo si dať pozor. 

V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu dohodou, môže ktorýkoľvek z manželov podať návrh na súd, aby ten vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo podľa zásad ustanovených v § 150 Občianskeho zákonníka. Skôr ako si popíšeme jednotlivé zásady, dávame do pozornosti, že vyporiadanie BSM súdom je finančne dosť zaťažujúce.

V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatníkom rozumejú „obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“. Ustanovenie § 7 Zákona o súdnych poplatkoch ďalej stanovuje, že „v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.“

Výška súdneho poplatku je nasledovná:

O vyporiadaní BSM bude súd následne rozhodovať podľa zásad v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Do úvahy musí zobrať najmä:

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je v zásade zmluvou, avšak z terminologického hľadiska sa v práve používa pojem „dohoda“ nie zmluva o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.