AKMV 
Zánik zodpovednosti za priestupok upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 20 ods. 1: „Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.“
Pokiaľ niekto spáchal priestupok, je teda potrebné, aby bol za tento priestupok potrestaný v lehote dvoch rokov od jeho spáchania. Pokiaľ už uplynuli dva roky a príslušný orgán o potrestaní ešte nerozhodol, trestnosť priestupku zanikla a páchateľ už potrestaný nebude.
V zmysle rozhodovacej praxe súdov je potrebné, aby do uplynutia dvoch rokov bolo konanie o priestupku právoplatne ukončené. Uplynutím dvoch rokov zanikne trestnosť priestupku aj v prípade, že síce bolo vydané rozhodnutie, ale nenadobudlo ešte právoplatnosť, napríklad preto, že prebieha odvolacie konanie.
Zánik trestnosti pri pokračovacom, hromadnom a trvácom priestupku
Zákon o priestupkoch nezakotvuje definíciu hromadného, pokračovacieho alebo trváceho priestupku, preto je potrebné vychádzať z analógie z Trestného zákona. Ak analogicky použijeme definície Trestného zákona k pokračovaciemu, hromadnému a trvácemu trestnému činu, môžeme:
- za pokračovací priestupok považovať, ak páchateľ pokračoval v spáchaní toho istého činu,
- za hromadný priestupok, ak bol priestupok spáchaný viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú priestupok,
- za trváci priestupok vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.
Pri priestupkoch pokračovacích a hromadných je podstatný časový okamih, v ktorom došlo k dokonaniu posledného čiastkového útoku namiereného na zákonom chránené záujmy. Prekluzívna lehota začne plynúť od tohto okamihu.
Pri trvácom priestupku dvojročná prekluzívna lehota (uplynutím ktorej nastáva zánik zodpovednosti za priestupok) začína plynúť až momentom odstránenia alebo zániku protiprávneho stavu.
Analógiu z trestnoprávnej úpravy je možné použiť aj pri určení začiatku plynutia prekluzívnej lehoty pri trvácom priestupku. Ak sa trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti (ex offo) a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz ukončený, začína plynúť dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku až okamihom doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu, ktorý je podozrivý z jeho spáchania.
Zánik trestnosti priestupku v rozhodovacej praxi súdov
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Asan/17/2019 zo dňa 10. marca 2021: „V prípade, že stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného dohľadu zistí, že stavebník začal stavbu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného priestupku a v takomto prípade ide o trváci správny delikt a stavebný priestupok trváceho charakteru trvá až do ukončenia protiprávneho konania…. Zákon, ak vychádzame z analógie legis, sankcionuje u trváceho priestupku práve udržiavanie protiprávneho stavu. Znakom trváceho priestupku je konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok, a teda jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu…. Ak sa takýto trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz ukončený, začína plynúť dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku (§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) až okamihom doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu, ktorý je podozrivý z jeho spáchania.”
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 5 As 21/2007 zo dňa 27.06.2007: „Trvajícím přestupkem je takové jednání, jímž pachatel vyvolá stav, který posléze udržuje, popřípadě, jímž udržuje protiprávní stav, aniž jej vyvolal. Toto jednání tvoří jeden skutek až do okamžiku ukončení deliktního jednaní, tj. až do okamžiku odstranění protiprávního stavu, lhůta pro zahájení řízení o přestupku (srov. § 20 zákona č. 200/1990 Sb., o přestupcích) tedy začne běžet teprve od okamžiku ukončení trvajícího přestupku.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 9 As 25/2012 zo dňa 18.07.2012: „… v případě projednávaného přestupku… se v této věci jedná o tzv. trvající delikt. U přestupku tohoto charakteru počíná prekluzívní jednoroční lhůta v souladu s konstantní judikaturou zdejšího soudu běžet od chvíle kdy bylo podezřelému ze spáchaní přestupku sděleno obvinění. Podle teorie správního trestáni, která vychází z teorie trestního práva, je totiž mezníkem, který odděluje trestný čin od dalšího, právě sdělení obvinění podezřelému.“
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 1 As 49/2012 zo dňa 15.08.2012: „Zákon o přestupcích výslovně neupravuje moment, kdy je ukončen skutek při pokračujícím přestupku. Proto je nutno při posuzování dané otázky vyjít z analogické aplikace § 12ods. 11 trestního řádu, podle něhož pokračuj-li obviněný v jednávání, pro které je stíhán, i po sdělení obvinění, posuzuje se takové jednání od tohoto úkonu jako nový skutek“.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade trváceho priestupku by dvojročná prekluzívna lehota začala plynúť od doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania. Pokiaľ by nezákonný stav trval ďalej, od doručenia oznámenia by sa ďalšie trvanie nezákonného stavu už posudzovalo ako nový / ďalší priestupok.
