Družstvo – založenie, zruśenie, porovnanie s s.r.o.

Družstvo je jednou z právnických osôb, ktoré je možné založiť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). S istotou možno povedať, že nepatrí medzi najpoužívanejšie právne formy – najpoužívanejšou právnou formou je práve spoločnosť s ručením obmedzeným. Dôvodom malej popularity družstva môže byť skutočnosť, že tento názov u mnoho ľudí evokuje určitú zastaranosť a taktiež predsudky, že táto právna forma neodzrkadľuje súčasné podnikateľské potreby.

Založenie družstva je vylúčené bez existencie osôb, ktoré sa stanú členmi družstva. Takouto osobou môže byť fyzická aj právnická osoba, ktorá v družstve koná prostredníctvom svojho zástupcu. Z dikcie zákona vyplýva, že ustanovujúcich členov musí byť najmenej 5 fyzických osôb alebo aspoň 2 právnické osoby. Členom môže byť taká fyzická osoba, ktorá dosiahla 15. rok veku a ukončila povinnú školskú dochádzku. Aby následne družstvo mohlo konať a hlasovať o náležitostiach založenia družstva na ustanovujúcej schôdzi je potrebné, aby osoby, ktoré sa na tejto schôdzi chcú zúčastniť podali prihlášku do družstva. Takého osoby sa označujú ako „uchádzači o členstvo“. Prvým krokom k založeniu družstva je voľba predsedajúceho ustanovujúcej členskej schôdze.

Na založenie družstva je potrebné počas ustanovujúcej členskej schôdze splniť nasledujúce náležitosti: 

Keď hlasovaním uchádzači o členstvo schválili všetky podstatné náležitosti a zaviazali sa k splateniu členských vkladov, ktoré musia byť splatené do 15 dní od ustanovujúcej schôdze, tak je družstvo založené dňom ustanovujúcej členskej schôdze.

Následný vznik družstva ako právnickej osoby sa viaže na zápis družstva do obchodného registra. Návrh na zápis podáva predstavenstvo.

Do orgánov družstva môžu byť volení iba členovia družstva, konkrétne „len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva“. Okrem vyššie spomenutého predstavenstva a kontrolnej komisie disponuje družstvo orgánom, ktorý je hierarchicky najvyšším, a tým je členská schôdza (schôdza členov družstva). Členská schôdza sa obligatórne musí zvolať minimálne raz za rok, no zvolá sa aj vtedy, ak o to požiada: 

Členská schôdza disponuje právami na zmenu stanov, volí a odvoláva členov predstavenstva a kontrolnej komisie, rozhoduje o rozdelení a použití zisku, o zvýšení/znížení základného imania, o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva a i. Na členskej schôdzi členovia rozhodujú prostredníctvom hlasovania, pričom je zachovaný pomer 1 člen = 1 hlas (môže byť zmenené v stanovách). Členská schôdza sa uskutočňuje buď za prítomnosti všetkých členov alebo vo forme čiastkovej schôdze, kedy sa „pri rozhodovaní sčítajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových členských schôdzach“. Z každej členskej schôdze sa vyhotovuje zápisnica, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona.

Stanovy družstva môžu určiť aj zriadenie iných orgánov podľa potrieb a zamerania činnosti družstva.

Zániku družstva vždy predchádza jeho zrušenie, ktoré nastáva na základe taxatívne uvedených zákonných dôvodov. Družstvo sa zrušuje: 

Zrušenie družstva bez likvidácie predstavuje zrušenie zlúčením, splynutím alebo rozdelením. Zánik družstva zákon ustanovuje stručne a výstižne: „družstvo zaniká výmazom z obchodného registra“.

Podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka sú obchodné spoločnostiprávnickými osobami založenými za účelom podnikania. Naproti tomu § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje, že družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

Podnikanie a dosahovanie zisku teda nie je hlavným cieľom družstva tak, ako je to pri obchodných spoločnostiach. To však neznamená, že družstvo nemôže podnikať alebo dosahovať zisk.

Pri základnom imaní družstva Obchodný zákonník používa pojem základné imanie a zapisované základné imanie. Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov jeho členov, na splatenie ktorých sa zaviazali. Zapisované základné imanie, ktorého minimálna výška je 1.250,- EUR určujú stanovy. V prípade zmeny počtu členov družstva a zvýšenia základného imania nad zapisované základné imanie, nie je potrebné podávať návrh na zmenu zapísaných údajov o družstve do obchodného registra.

Zapisované základné imanie družstva je teda nižšie ako základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorého minimálna výška je 5.000,- EUR a aj ako základné imanie akciovej spoločnosti, ktorého minimálna výška je 25.000,- EUR.

Výška základného imania, ktorá musí byť splatená pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra

Pred podaním návrhu na zápis družstva do obchodného registra musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania, čo predstavuje sumu vo výške 625,- EUR.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným Obchodný zákonník stanovuje nasledovné:

Pre akciovú spoločnosť Obchodný zákonník stanovuje, že pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť splatených najmenej 30 % z peňažných vkladov a celý nepeňažný vklad.

Minimálna výška vkladu

Obchodný zákonník pri úprave družstva nestanovuje žiadny minimálny vklad jeho členov. Naopak, ponecháva túto otázku na úpravu v stanovách družstva. Obdobne je to pri akciovej spoločnosti, pri ktorej Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu minimálnu výšku vkladu. Obchodný zákonník minimálnu výšku vkladu stanovuje iba v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným na sumu 750,- EUR.

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jedna osoba za dodržania pravidla stanoveného v § 105a Obchodného zákonníka, t.j. že:

Akciovú spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, iba ak je právnickou osobou. Inak môžu akciovú spoločnosť založiť dvaja alebo viacerí zakladatelia.

V prípade družstva sa pri založení vyžaduje väčší počet fyzických osôb – Obchodný zákonník totiž stanovuje, že družstvo musí mať najmenej päť členov. To však neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby. Väčší počet osôb potrebných na založenie družstva môže byť menšou nevýhodou, najmä ak jeho zakladajúcimi členmi majú byť fyzické osoby.

Družstvo za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom. Jeho členovia za záväzky družstva neručia. Stanovy však môžu určiť, že všetci alebo niektorí členovia majú na základe členskej schôdze uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Spoločnosť s ručením obmedzeným pritom za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.

Akciová spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Jej akcionári však neručia za záväzky spoločnosti.

V neposlednom rade sa medzi výhody družstva zaraďuje aj anonymita jeho členov. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným sa do obchodného registra zapisujú spoločníci, výška ich vkladov (ktorá väčšinou zodpovedá aj výške obchodného podielu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak) aj výška splatenia vkladu. V prípade akciovej spoločnosti sa do obchodného registra zapisujú údaje o akcionároch iba v prípade, ak ide o akciovú spoločnosť s jediným spoločníkom. Ak má akciová spoločnosť viac ako jedného akcionára, v obchodnom registri ich údaje nenájdeme. Zoznam akcionárov je totiž neverejný.

Členovia družstva sa nezapisujú do obchodného registra. Zoznam svojich členov si vedie družstvo a v prípade zmeny skutočností v ňom evidovaných sa tieto vyznačia v zozname. Zoznam členov sa neukladá do žiadnej evidencie.

V prípade prevodu obchodného podielu sa vyžaduje zmluva o prevode obchodného podielu, úradne osvedčené podpisy prevodcu a nadobúdateľa, súhlas valného zhromaždenia a následne podanie návrhu na zápis do obchodného registra. Pri prevode akcií sa vyžaduje zmluva o kúpe akcií, súhlas predstavenstva ako aj zabezpečenie evidencie tejto zmeny v obchodnom registri a v Centrálnom depozitári cenných papierov.

V družstve je možné previesť členské podiely. V prípade prevodu členských práv na iného člena družstva sa vyžaduje dohoda o prevode členských práv a povinností na inú osobu, ktorú schvaľuje predstavenstvo (s výnimkou prevodu členských práv v bytovom družstve, ktorý súhlasu predstavenstva nepodlieha). Nedochádza však k žiadnemu zápisu do verejného registra ako je tomu napríklad pri prevode obchodného podielu alebo akcií. Prevody členských podielov v družstve sú teda značne zjednodušené a menej formalistické.

Založenie družstva môže aj napriek predsudkom priniesť jeho zakladateľom značné výhody, ktoré v každom prípade stoja za zváženie. V súčasnosti sa do povedomia dostávajú práve družstvá, ktoré umožňujú svojim členom jednoduchšie financovať kupovanú nehnuteľnosť, bez potreby hypotekárneho úveru kupujúceho. Je  teda zrejmé, že táto právna forma má svoje využitie aj v dnešnej dobe, a to aj napriek tomu, ako zastarane môže pojem družstvo pôsobiť. Všetko však bude závisieť od požiadaviek klienta, ktorému by mal skúsený advokát vedieť poradiť najvhodnejšiu právnu formu pre jeho podnikanie.