Všeobecná úprava
Rozhodovanie mimo zasadania orgánov obchodných spoločností je vo všeobecnosti veľmi stručne upravené v ustanovení § 66 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník“), podľa ktorého: „Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť hlasovanie mimo zasadania orgánu aj písomnou formu alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky (napr. poštou, e-mailom, telegraficky a pod.). Hlasujúci sa pritom považujú za prítomných.“
Osobitná úprava pre spoločnosť s ručením obmedzeným
Na rozhodovanie mimo valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným je okrem uvedeného potrebné aplikovať aj osobitnú právnu úpravu zakotvenú v ustanovení § 130 Obchodného zákonníka, ktorá je už o niečo podrobnejšia, napriek tomu sa spoločníci môžu vyhnúť možným problémom, ak v spoločenskej zmluve upravia postup pri rozhodovaní per rollam ešte presnejšie, podľa odporúčaní v nasledujúcom texte článku.
Návrh uznesenia
V zmysle uvedenej právnej úpravy návrh uznesenia, ktoré má byť prijaté spoločníkmi mimo valného zhromaždenia jednotlivým spoločníkom na vyjadrenie predkladá niektorá z v Obchodnom zákonníku zakotvených oprávnených osôb:
- konateľ spoločnosti
- spoločník, ktorého vklad dosahuje aspoň 10 % základného imania spoločnosti
- viacerí spoločníci, ktorých vklady spoločne dosahujú aspoň 10 % základného imania spoločnosti
- dozorná rada spoločnosti (čím sa má na mysli dozorná rada ako orgán spoločnosti, nie jednotliví členovia dozornej rady)
- pokiaľ tak určuje spoločenská zmluva aj spoločník, ktorého vklad nedosahuje 10 % základného imania
V návrhu uznesenia zasielanému spoločníkom musí byť uvedená aj lehota, v ktorej majú spoločníci zaslať svoje písomné vyjadrenie na adresu sídla spoločnosti. Zákon dĺžku lehoty nezakotvuje, preto odporúčame dĺžku lehoty zakotviť v spoločenskej zmluve.
Uznášaniaschopnosť a kvórum
Podľa povahy prijímaného rozhodnutia sa na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia (rovnako ako aj na prijatie rozhodnutia valným zhromaždením) môže vyžadovať jednoduchá väčšina, kvalifikovaná väčšina (2/3 väčšina) alebo súhlas všetkých spoločníkov.
Požadovaná väčšina sa pritom počíta z celkového počtu hlasov všetkých spoločníkov, teda nie iba z počtu hlasov spoločníkov, ktorí hlasovali. Ak sa spoločník nevyjadril v lehote uvedenej v návrhu uznesenia, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že s návrhom nesúhlasí.
Výsledky hlasovania
Výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom oznámia konatelia spoločnosti. Na oznámenie výsledkov hlasovania opäť Obchodný zákonník nezakotvuje žiadnu lehotu, preto odporúčame aj dĺžku tejto lehoty zakotviť v spoločenskej zmluve.
Praktické problémy
Nakoľko návrh uznesenia, ktoré má byť prijaté rozhodnutím mimo valného zhromaždenia musí byť doručený všetkým spoločníkom a nedoručenie niektorému zo spoločníkov môže mať za následok rozhodnutie súdu o neplatnosti prijatého rozhodnutia, odporúčame v spoločenskej zmluve zakotviť aj spôsob doručovania návrhu.
V konaní sp. zn. 60Cb/61/2011 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica napr. súd nepovažoval za preukázané doručenie návrhu e-mailom, ktoré sporová strana preukazovala e-mailovou správou o úspešnom doručení správy, z ktorej ale nevyplývalo, čo bolo obsahom odosielaného e-mailu a jeho príloh.
V zmysle právnej úpravy, ale napr. aj rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. decembra 2015, sp. zn. 2 Cob 75/2015 postačuje, ak je návrh v posledný deň lehoty podaný na poštovú prepravu. Je teda potrebné, aby konateľ, aj po uplynutí lehoty na vyjadrenie počkal na prípadné doručenie ďalších včas zaslaných vyjadrení.
Právne služby
- Právne poradenstvo v oblasti obchodného práva vrátane práva obchodných spoločností
- Príprava podkladov k valnému zhromaždeniu alebo rozhodovaniu mimo valného zhromaždenia
- Zastupovanie pred súdmi a správnymi orgánmi