AKMV 
Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“): „Ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116,
117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov.“
V tomto prípade ide o tzv. zákonné predkupné právo, čo znamená, že na to, aby pôsobilo, stačí, aby osoba vstúpila do spoluvlastníckeho vzťahu. Predkupné právo je naviazané na status osoby ako podielového spoluvlastníka a vzniká automaticky zo zákona bez toho, aby bol potrebný akýkoľvek ďalší prejav vôle spoluvlastníkov (napr. zmluva o zriadení predkupného práva).
Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 6Cdo/164/2022 zo dňa 29. mája 2024 ďalej rozvíja, že
„(…) v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov (§ 140 OZ) ide o
vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom. Občiansky zákonník nevyžaduje k
predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie
predkupného práva. Hoci v zákonnej úprave nie je výslovne zakotvené, že predkupné právo
podľa § 140 OZ má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax zákonnému
predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Keďže ustanovenie § 140 Občianskeho
zákonníka neobsahuje pre prípad zákonného predkupného práva osobitnú úpravu, na základe
analógie legis vyplývajúcej z § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, do úvahy prichádza všeobecná úprava o predkupnom práve vyplývajúca z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie pri porušení predkupného práva stanovuje primárne všeobecné pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo zachované predkupné právo. Sekundárnym oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu slúži inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). Obe možnosti sa však vzájomne vylučujú.
Pri porušení zákonného predkupného práva vznikajú v zásade tri rozličné nároky, ktorých úspešné uplatnenie sa vzájomne vylučuje:
- Nárok na to, aby osobe oprávnenej z predkupného práva (podielový spoluvlastník)
nadobúdateľ veci ponúkol vec (spoluvlastnícky podiel) na predaj, a to za rovnakých
podmienok, za akých ich sám nadobudol od povinného z predkupného práva (podielového
spoluvlastníka, ktorý bol v zmysle § 140 OZ zaviazaný ponúknuť vec najskôr na predaj
ostatným spoluvlastníkom). - Nárok domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), na
základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu. - Ak oprávnený z vecného bremena neuplatní žiaden z vyššie opísaných nárokov, predkupné
právo mu zostane zachované.
Oprávnený z predkupného práva sa môže najskôr domáhať, aby mu nadobúdateľ (nový podielový spoluvlastník) ponúkol podiel na odkúpenie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 MCdo 1/2013 z 28. mája 2014 musí takáto ponuka obsahovať „okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 37 OZ) a pre návrh na uzavretie zmluvy (§ 43a OZ – hlavne záväznosť ponuky) oznámenie všetkých podmienok, za ktorých povinný ponúka svoju vec na kúpu, t. j. vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a cena veci, i ďalšie podmienky, či požiadavky, za ktorých má vec predať, a musí byť dodržaná písomná forma (pri nehnuteľnosti). V prípade, ak by ponuka nebola riadna (neobsahovala by potrebné náležitosti), znamená to, že takáto ponuka nemôže vyvolať zákonom predpokladané účinky. V tom prípade – i keby oprávnený ponuku prijal a to aj včasným zaplatením kúpnej ceny uvedenej v ponuke – jeho predkupné právo by nebolo vykonané.“
Ak by nadobúdateľ nereagoval na výzvu oprávneného z predkupného práva, aby mu ponúkol vec na odkúpenie, oprávnený spoluvlastník sa môže domáhať na súde tzv. nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu, na ktorý sa viaže porušené predkupné právo.
Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) neupravuje osobitne inštitút žaloby o nahradenie prejavu vôle. Podľa § 137 CSP „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“
Žaloby podľa § 137 písm. a) CSP sa označujú aj ako žaloby na plnenie. Podľa rozsudku Krajského
súdu Trnava, sp. zn. 23Co/403/2017 z 19. novembra 2018: “Žaloby na nahradenie prejavu vôle sa
vždy považovali za žaloby na plnenie (porovnaj napríklad R 42/1965, 3Cz 53/73, uznesenie NS ČR
20Cdo/541/2005 z 27.10.2005). Podať žalobu o nahradenie prejavu vôle vyplýva z § 229 CSP (…)
Žalobný petit smerujúci k nahradeniu prejavu vôle za žalovaného smeruje k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené nie súdom, ale súdnym rozhodnutím a musí sa v ňom ukladať „vyhlásenie vôle“ (§ 161 ods. 3 OSP), resp. „povinnosť prejavu vôle“ (§ 229 CSP). To znamená, že petit musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu a ide teda o žalobu na plnenie. Skutočným zmyslom takéhoto petitu je, aby rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle sa mohli po právoplatnosti rozsudku rovno zapísať do príslušného katastra a mali za následok zmenu vlastníckeho práva. Na kataster sa preto podá kúpna zmluva podpísaná žalobcom a právoplatný rozsudok.
Ustanovenie § 603 ods. 3 je potrebné vykladať tak, že žalobca najneskôr v žalobe upozorní žalovaného, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu a je pripravený prijať ponuku žalovaného predať žalobcovi spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, ako tento podiel nadobudol žalovaný. Ak žalovaný dobrovoľne neponúkne žalobcovi spoluvlastnícky podiel na predaj, žalobca má právo podať aj žalobu už na nahradenie prejavu vôle, pričom musí preukázať, že skutočne došlo k porušeniu jeho predkupného práva.“
K podobe petitu žaloby o nahradenie prejavu vôle sa vyjadril aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 1Cdo/47/2022 z 30. januára 2024: „(…) Ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, poprípade musí byť výrok rozsudku uvedený v odkaze na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku (uznesenie najvyššieho súdu z 25.9.2017 sp. zn. 4Cdo/194/2016; už predtým R 53/1991).“
„Text zmluvy, ku ktorej uzavretiu má byť nahradený prejav vôle žalovaného, tak ako ho predloží žalobca v žalobe (ako súčasť žalobného petitu), je potrebné v zmysle ustanovenia § 43a OZ považovať za návrh na uzavretie zmluvy, ktorý nemožno modifikovať bez súhlasu navrhovateľa (§ 44 ods. 2 OZ). Súdne rozhodnutie (rozsudok) potom nahrádza akceptáciu tohto návrhu žalovaným. Aj Najvyšší súd Českej republiky dospel v rozsudku zo dňa 19.9.2007 sp. zn. 22Cdo/1875/05 k záveru, že žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom zmluvu treba považovať za návrh (ofertu) na uzavretie zmluvy, pričom právoplatnosťou súdneho rozhodnutia nahrádzajúceho prejav vôle žalovaného uzavrieť takúto zmluvu dochádza k zhode vôle oboch zmluvných strán a kúpna zmluva je tým uzavretá.“
„Na rozdiel od žaloby na určenie obsahu zmluvy, pri rozhodovaní o žalobe na nahradenie prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí.“
