Kapitálové fondy

Kapitálové fondy sú súčasťou právnej úpravy nachádzajúcej sa v Obchodnom zákonníku už od 01.01.2018.Kapitálové fondy do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) priniesla novela zákona č. 264/2017 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela“).

Právna úprava kapitálových fondov sa však obmedzuje iba na znenie jedného zákonného ustanovenia, a to § 217a Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie sa systematicky zaraďuje medzi ustanovenia týkajúce sa akciovej spoločnosti. Vzťahuje sa však aj na spoločnosť s ručením obmedzeným a jednoduchú spoločnosť na akcie.

V zmysle § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond. Kapitálové fondy sú fondy tvorené z príspevkov akcionárov alebo spoločníkov spoločnosti. Nie sú teda tvorené zo zisku spoločnosti (ako napr. rezervný fond).

Vytvorenie kapitálového fondu nie je zákonnou povinnosťou. Ak sa akcionári alebo spoločníci rozhodli vytvoriť kapitálový fond, musí byť jeho vytvorenie upravené v zakladateľskej zmluve alebo stanovách (v prípade kapitálového fondu spoločnosti s ručením obmedzeným v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve). Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu pred vznikom spoločnosti musia ho schváliť zakladatelia spoločnosti. Ich prejavy vôle budú v tomto prípade obsiahnuté v príslušných zakladateľských dokumentoch spoločnosti. Ak ide o jeho vytvorenie po vzniku spoločnosti, schvaľuje ho valné zhromaždenie. Rozhodnutím valného zhromaždenia musí dôjsť k zmene zakladateľskej listiny, spoločenskej zmluvy alebo stanov tak, aby tieto vytvorenie kapitálového fondu umožňovali.

Pri vytvorení kapitálového fondu nie je nutné, aby zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, spoločenská zmluva či stanovy obsahovali výšku kapitálového fondu. Tieto dokumenty však musia obsahovať:

Obchodný zákonník v § 217a ods. 1 stanovuje, že na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia. Ustanoveniami o vkladoch sa rozumie § 59 Obchodného zákonníka.

Vkladom môže byť tak peňažný ako nepeňažný vklad. V praxi bežne dochádza ku vkladu pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu. V tomto prípade netreba zabúdať na to, že pohľadávka sa považuje za nepeňažný vklad, pri ktorom sa vyžaduje, aby jeho hodnota bola určená znaleckým posudkom za primeranej aplikácie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Za určitých okolností môže valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom. Pôjde o prípady podľa § 59b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To však neplatí v prípade, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu.

Rovnako ako v prípade vkladu do základného imania sa však vylučujú vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby.

Na splatenie príspevku do kapitálového fondu sa vyžaduje, aby došlo k jeho skutočnému splateniu. Nebude tak postačovať iba vyhlásenie o prevzatí záväzku na splatenie príspevku do kapitálového fondu. Spoločnosť však v zmysle § 179 ods. 5 Obchodného zákonníka nemôže akcionárom ani spoločníkom vyplácať žiadne úroky z ich príspevkov do kapitálových fondov.

Ustanovenie § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje možnosť použitia kapitálového fondu. Splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania. To však za predpokladu, že to vyplýva zo zakladateľskej zmluvy alebo stanov, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia a ak osobitný zákon neustanovuje inak.

V prípade rozhodnutia o prerozdelení splateného kapitálového fondu medzi akcionárov (spoločníkov) sa vyžaduje, aby:

Ak sú všetky tri vyššie uvedené podmienky kumulatívne splnené, nič nebráni tomu, aby došlo k prerozdeleniu kapitálového fondu.

Ak by ku prerozdeleniu splateného kapitálového fondu došlo v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, primerane sa použijú ustanovenia § 67f ods.2 a ods. 3 Obchodného zákonníka. Suma vo výške prerozdeleného splateného kapitálového fondu by sa tak musela vrátiť spoločnosti. Za vrátenie danej sumy spoločnosti ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu spoločnosti.

Akcionár (príp. spoločník) však nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, v prípade ak preukáže, že toto plnenie prijal dobromyseľne. Svoju dobromyseľnosť však bude musieť preukázať.

Najčastejším využitím kapitálových fondov je odstránenie záväzkov spoločnosti (napr. pôžičiek) ich kapitalizáciou. Napríklad, ak má spoločnosť z titulu pôžičky záväzok voči spoločníkovi, znamená to, že spoločník má zároveň pohľadávku voči spoločnosti. Spoločnosť teda v rámci svojho účtovníctva eviduje záväzky, t.j. dlhy čo nemusí byť ideálne v prípade, ak by spoločnosť napríklad chcela žiadať banku o poskytnutie úveru. Riešením je tzv. kapitalizácia, t.j. vklad pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu. Ide o relatívne jednoduchý úkon, ktorý však spoločnosti môže výrazne pomôcť, najmä v prípade, ak by pasíva spoločnosti prevyšovali jej aktíva.

[1] V zmysle § 67a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie. Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.