Kratší pracovný čas (čiastočný úväzok)

Zákonník práce umožňuje uzatvárať aj pracovné pomery na kratší pracovný čas (tzv. kratší alebo čiastočný úväzok), pričom takto možno uzatvoriť aj pracovný pomer na dobu určitú, aj pracovný pomer na neurčitý čas.

Za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas sa považuje zamestnanec, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce.

Prečítajte si aj: Flexibilný (pružný) pracovný čas

Pracovný čas podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V § 85 Zákonníka práce je upravený aj zákonný, maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca pri zohľadnení viaczmennej prevádzky, veku zamestnanca, ako aj rizikovosti pracoviska.

Zamestnávatelia v súlade s pravidlami pre maximálny pracovný čas podľa § 85 Zákonník práce, ako aj s ohľadom na svoje prevádzkové potreby ustanovujú svoj týždenný pracovný čas. Takto určený pracovný čas u zamestnávateľa sa tiež nazýva ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohodne si so zamestnancom, že zamestnanec bude pre neho pracovať počas pracovného času, ktorý bude určený v menšom rozsahu, ako je u zamestnávateľa zaužívané a bežné. Uvedený pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok. Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli.

Avšak v zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Podľa rozsahu skrátenia ustanoveného pracovného času na kratší pracovný čas patrí zamestnancovi pracujúcemu na kratší úväzok pomerná časť mzdy zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán. Rovnako možno považovať za zmenu pracovnej zmluvy aj zmenu pracovného času zamestnanca z kratšieho pracovného času na ustanovený pracovný čas.

Prečítajte si aj: Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas.

Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas.

Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas.

Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa.

Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. e) Zákonníka práce nekonať v rozpore s oprávneným záujmom zamestnávateľa.

Zákonník práce v § 49 ods. 5 zakazuje akúkoľvek diskrimináciu zamestnanca pracujúceho na kratší pracovný čas oproti zamestnancovi, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas u tohto istého zamestnávateľa alebo u užívateľského zamestnávateľa pri dočasnom prideľovaní zamestnancov, ak tento vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutým na jeho kvalifikáciu a odbornú prax.

Zákonník práce určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach pracovného času, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas.

Rovnako ako v prípade pracovných pomerov na dobu určitú, aj v prípade pracovných pomerov na kratší pracovný čas platí povinnosť zamestnávateľa informovať vhodným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o voľných pracovných miestach na ustanovený týždenný pracovný čas, ako aj o voľných pracovných miestach na kratší pracovný čas.

Potreba zamestnávateľa zamestnávať niekoho na kratší úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom práce pre zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok). Potreba zamestnanca pracovať na čiastočný úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom času byť zamestnávateľovi k dispozícii počas celého pracovného týždňa. Z uvedených možných dôvodov vyplýva aj výnimka pre rozvrhnutie pracovného času spočívajúca v tom, že už zo zákona nemusí byť pracovný čas zamestnanca pracujúceho na čiastočný úväzok rozvrhnutý na každý pracovný deň v týždni.