Návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie

Dodatočná likvidácia spoločnosti je upravená v ustanoveniach § 75k zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“). Predmetné ustanovenie umožňuje iniciovať proces dodatočnej likvidácie majetku zaniknutej spoločnosti, ktorý nebol zohľadnený v likvidácii (či  konkurze) v rámci jej majetkového vyporiadania a „objaví“ sa až po zániku obchodnej spoločnosti, t. j. v čase, keď už došlo k jej výmazu z obchodného registra. Základnými predpokladmi pre nariadenie dodatočnej likvidácie teda sú

Podrobnejšie informácie o priebehu likvidácie nájdete v našom článku: Postup pri likvidácii alebo zrušení spoločnosti (2024) | AKMV

Podľa § 75k ods. 1 ObchZ podáva návrh na začatie dodatočnej likvidácie osoba, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie. Podľa pôvodnej právnej úpravy účinnej do 30. 9. 2020 patrilo toto právo len taxatívne vymedzeným subjektom, medzi ktoré patril štátny orgán, bývalý štatutárny orgán, jeho člen alebo spoločník, veriteľ, dlžník a súd, ktorý rozhodoval o návrhu (z vlastnej iniciatívy).

Od 1. 10. 2020 môže návrh podať prakticky ktokoľvek, komu sa podarí osvedčiť právny záujem na dodatočnej likvidácii. Typicky však pôjde o zostávajúceho spoločníka, veriteľa, ale napr. aj podielového spoluvlastníka k veci z majetku zaniknutej spoločnosti (zdroj: dôvodová správa k novele ObchZ č. 390/2019 Z. z.). Dôkazné bremeno o existencii právneho záujmu znáša navrhovateľ.

Upozorňujeme, že pre nariadenie dodatočnej likvidácie je navrhovateľ povinný preukázať aj existenciu novoobjaveného majetku, aj keď to zákon explicitne nevyžaduje (zdroj: Patakyová M. a kol.: Obchodný zákonník: Komentár. 1. vyd. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 442 – 445).

Zákon nestanovuje lehotu, v ktorej je možné takýto návrh podať. Ustanovenie § 75k ods. 8 ObchZ však zakotvuje 4-ročnú prekluzívnu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra; uplynutie tejto lehoty má za následok, že všetky majetkové hodnoty spoločnosti automaticky prepadnú do vlastníctva štátu.

Podľa § 127 ods. 1 CSP sa v návrhu uvedie:

Podľa § 75k ods. 2 ten, kto podáva návrh, je povinný zložiť do notárskej úschovy preddavok na likvidáciu, ktorý slúži na pokrytie časti nákladov likvidátora a jeho paušálnej odmeny. Likvidátor nemôže byť zapísaný do obchodného registra bez toho, aby nebol zložený preddavok na jeho odmenu a výdavky. Zloženie preddavku na likvidáciu sa osvedčuje súdu súčasne s podaním návrhu, najneskôr však do konca primeranej lehoty, ktorú vo výzve adresovanej navrhovateľovi určí súd. V opačnom prípade súd konanie zastaví. Proti rozhodnutiu súdu o zastavení konania sa nie je možné odvolať (§ 309j CMP). V zmysle § 3 vyhlášky MS SR č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii (účinnej taktiež od 1. 10. 2020), je preddavok na likvidáciu 1 500 eur.

O návrhu rozhoduje registrový súd miestne príslušný podľa adresy sídla vymazanej spoločnosti (§ 305 ods. 1 a 2 CMP) uznesením, ktoré má dva výroky: jedným nariadi dodatočnú likvidáciu, druhým ustanoví likvidátora. Ako sa ďalej píše v dôvodovej správe, „toto uznesenie sa zverejní v obchodnom vestníku a slúži aj ako podklad pre zápis do obchodného registra. Zápis do obchodného registra sa vykoná ku zložke zaniknutej obchodnej spoločnosti.“

Právoplatným uznesením súdu o nariadení dodatočnej likvidácie vymazaná spoločnosť opätovne vstupuje do existencie, t. j. nadobúda právnu subjektivitu, avšak len pre potreby vykonania dodatočnej likvidácie. Súd obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri, a to v rozsahu údajov zapísaných do jej výmazu a doplní údaje o nariadenej dodatočnej likvidácii a ustanovenom likvidátorovi (§ 75k ods. 3 ObchZ). Zároveň so spoločnosťou sa obnovujú aj jej spoločníci a štatutárne orgány, ktoré figurovali v tomto postavení ku dňu jej výmazu z obchodného registra; ich hlavnými úlohami je poskytnúť súčinnosť likvidátorovi i registrovému súdu a zvolať valné zhromaždenie za účelom schválenia účtovnej závierky, správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku (zdroj: Patakyová M. a kol.: Obchodný zákonník: Komentár. 1. vyd. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 442 – 445). Po dobu dodatočnej likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v dodatočnej likvidácii“ (§ 75k ods. 4 ObchZ).

Na ochranu veriteľov zákon v § 75k ods. 7 ObchZ stanovuje, že premlčacia doba na uplatnenie pohľadávok voči spoločnosti v čase jej výmazu spočíva a jej plynutie pokračuje až rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie; premlčacia doba však neuplynie skôr ako 1 rok odo dňa nariadenia dodatočnej likvidácie.

Podľa § 75k ods. 5 ObchZ nemá nariadenie dodatočnej likvidácie vplyv na už ukončenú likvidáciu alebo konkurz, ktorý bol vykonaný pred výmazom spoločnosti z obchodného registra. Preto ani v prípade, ak sa zistí, že v čase pôvodnej likvidácie existovali viacerí veritelia a boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nespochybňuje sa priebeh uzatvoreného majetkového vysporiadania (zdroj: dôvodová správa k novele ObchZ č. 390/2019 Z. z.). Na posilnenie postavenia veriteľov zákon v tom istom ustanovení ďalej zavádza, že ak novoobjavený majetok nepostačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov, spoločníci sú povinní vrátiť ich podiel na likvidačnom zostatku, ak ho neprijali dobromyseľne (napr. ak spoločníci vedeli, že spoločnosť má veriteľa, ktorý sa do likvidácie neprihlásil a ktorého pohľadávka zostala neuspokojená).

V zmysle § 75k ods. 6 ObchZ sa na dodatočnú likvidáciu subsidiárne použijú ustanovenia o likvidácii v primeranom rozsahu (§ 70 – § 75j ObchZ).

K odmene likvidárora odporúčame pozrieť Vyhlášku č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii, k súdnym poplatkom TU.

Prečítajte si aj: Zrušenie spoločnosti súdom bez likvidácie (ex offo)