Neodkladné opatrenie – zákaz nakladať s nehnuteľnosťou

Medzi zakotvené príklady patrí aj uloženie neodkladného opatrenia, ktorým sa strane uloží, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Vecou, s ktorou by strana nemohla nakladať môže byť aj nehnuteľnosť. Práve nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťou si priblížime bližšie. 

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí podľa § 326 CSP okrem všeobecných náležitostí žaloby obsahovať aj: „opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“ V prípade nehnuteľností môže byť rozhodujúcou skutočnosťou napr. obava, že nehnuteľnosť bude prevedená na inú osobu alebo zaťažená právami tretích osôb. 

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť zakomponovaný aj priamo v žalobe, ktorou sa strana domáha svojich práv (napríklad o zaradenie nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi a podobne). 

Keďže v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa strane uloží, aby nenakladala s nehnuteľnosťou predstavuje zásah do vlastníckeho práva, je potrebné správne posúdiť, aké obmedzenie vlastníckeho práva by bolo primerané a sledovalo by účel, ktorý sa zamýšľa neodkladným opatrením docieliť a ktoré by naopak už predstavovalo neprimerané obmedzenie vlastníka. 

V tejto súvislosti upozorňujeme na príliš všeobecnú formuláciu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by napríklad bolo navrhované neodkladné opatrenie, ktorým by malo byť uložené zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, spadalo by do toho napr. aj užívanie nehnuteľnosti na bývanie vlastníka. V konkrétnej situácii by však mohlo byť dostatočné na ochranu nárokov strany, ktorá uloženie neodkladného opatrenia navrhuje, ak by súd uložil vlastníkovi zdržať sa prevodu nehnuteľnosti a jej zaťaženia právami tretích osôb. 

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, počas konania alebo aj po jeho skončení. Podstatné pritom je, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 

V súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťou je dôležité posúdiť, či môže byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný aj pokiaľ ešte nebol uskutočnený priamy pokus o prevod nehnuteľnosti, keďže najčastejším účelom nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam je zamedzenie prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu. 

V tejto súvislosti poukazujeme aj na rozhodovaciu prax súdov. Napr. podľa Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014: „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.“ 

Podľa Rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“ 

Taktiež podľa Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016: „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“ 

Pri nariadení neodkladného opatrenia je tiež potrebné posudzovať, či zásah do práv strany, voči ktorej nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, nie je neprimeraný ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Opäť je možné odraziť sa od rozhodovacej praxe. 

V Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009 sa uvádza „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu žalovaných vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola znížená. Pokiaľ žalovaní nemajú v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim bez právneho významu a pokiaľ takýto úmysel mali, potom je jeho nariadenie dôvodné.“ 

Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je spoplatnené správnym poplatkom vo výške 33,-EUR, ktorý je splatný podaním návrhu. 

Dôležité však je, že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov, nie je nezaplatenie poplatku dôvodom na nenariadenie neodkladného opatrenia. Neuhradený súdny poplatok následne vymáha justičná pokladnica.