Nepresné označenie účastníka zmluvy – rozhodnutia súdov

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 2/2006-399 „Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí uverejnenom pod č. 9/2002 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Platí to pre akýkoľvek právny úkon… K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom pod č. 13/2003 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberá konaním organizačnej zložky právnickej osoby v mene osoby, ktorej je zložkou.“

Rovnaký názor zaujal i Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2480/2000 „…je předmětem tohoto řízení, byla žalovaná společnost označena nejen (nepřesným) obchodním jménem, ale i správným identifikačním číslem právnické osoby. Vzhledem k tomu, že podle zjištění učiněného v nalézacím řízení nešlo o obchodní jméno jiné společnosti, nemohly vzniknout pochybnosti o tom, která z více do úvahy přicházejících společností měla být subjektem smlouvy. Pokud je právnická osoba v právním úkonu označena nepřesně obchodním jménem nebo názvem, který nenáleží jiné právnické osobě, avšak v tomto úkonu je uvedeno správné identifikační číslo této právnické osoby, není právní úkon neplatný pro nedostatek způsobilosti této osoby mít práva a povinnosti.“ 

Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 10.04.1997, sp. zn. 2 Cdon 386/96, publikovaný v časopise Soudní judikatura č. 6/1998. „… vada v označení osoby, která je účastníkem smlouvy, nezpůsobuje sama o sobě neplatnost této smlouvy, pokud lze z celého obsahu právního úkonu jeho výkladem (§ 35 odst. 2 občanského zákoníku – dále jen „ObčZ“) zjistit, kdo byl účastníkem smlouvy.“

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/77/2011 zo dňa 20.04.2012 rieši prípad chyby v rodnom čísle účastníka kúpnej zmluvy, ktorá však obsahovala správny údaj v doložke notára osvedčujúcej jeho podpis. Podľa predmetného rozhodnutia: „Vkladové konanie je v zmysle § 31 rozhodovacím procesným postupom pri ktorom je Správa katastra povinná posudzovať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledné rozhodnutie nie je založené na voľnej úvahe. Správny orgán musí vklad povoliť, ak v konaní zistí splnenie podmienok na povolenie vkladu. Ako štátny orgán musí rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Musí vždy uplatňovať svoju kompetenciu, ktorú jej zveril zákon a v súlade s týmto zákonom. Ak účastník právneho úkonu, ktorým sa má nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti podá návrh na vklad tohto vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, Správa katastra musí vklad povoliť vždy keď sú splnené podmienky povolenia vkladu… Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nepostupovala v súlade so zákonom, keď nevykonala postup na odstránenie zrejmej chyby v kúpnej zmluve spočívajúcej v nesprávnom rodnom čísle (v jeho poslednej číslici). Žalobkyňa nekonkretizuje, aký vplyv mal takýto postup na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v žalobe, tieto nekonkretizuje ani nedopĺňa. Nie je sporné, že kúpna zmluva obsahuje aj správne rodné číslo žalobkyne ako predávajúcej a správnosť tohto údaja je potvrdená štátnym notárom pri osvedčení jej podpisu. Nie je sporné ani to, že žalovaná správne vyhodnotila, že žalobcovia boli oprávnení nakladať s prevádzanými nehnuteľnosťami. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že zrejmá chyba z jej prvej strany, je odstránená na poslednej strane, ktorá obsahuje správny údaj o rodnom čísle účastníka zmluvy. Pokiaľ žalovaná predloženú kúpnu zmluvu posúdila ako listinu, ktorá už obsahuje aj odstránenie zrejmej chyby v písaní a teda za listinu, ktorá je spôsobilá v zmysle § 42 katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnostiam, nevybočila z medzí logického uvažovania.“