Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Všeobecnou právnou podmienkou nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je, že zamestnávateľ je oprávnený nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas len vtedy, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky mu nedovoľujú rovnomerné rozvrhnutie pracovného času.

Osobitne chráneným kategóriám zamestnancov, teda zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.

Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas nemusí byť stanovený pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa, môže byť stanovený len pre určitú časť organizačného útvar alebo druhy práce, dokonca sa môže týkať iba jednotlivej skupiny zamestnancov.

Zákonník práce vyžaduje, aby takýto režim práce bol dohodnutý so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, ak na pracovisku nepôsobia zástupcovia zamestnancov. V prípade, že zástupcovia zamestnancov pôsobia u zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce je potrebné takúto formu rozvrhnutia pracovného času upraviť priamo v kolektívnej zmluve alebo v inom internom predpise zamestnávateľa.

Pomocou rozvrhového obdobia, ktoré je určené najviac na 4 mesiace alebo pri splnení osobitných podmienok ustanovených v Zákonníku práce najviac na 12 mesiacov, sa umožňuje, aby medzi rozsahom pracovného času v jednotlivých týždňoch boli aj väčšie rozdiely. Avšak aj v tomto prípade zamestnávateľ musí dodržať minimálny 8-hodinový denný odpočinok po práci, ako aj minimálny týždenný odpočinok po vykonaní práce. Je podstatné, aby v rozvrhovom období najviac 4 mesiacov, resp. 12 mesiacov, priemerný týždenný pracovný čas nepresiahol ustanovený týždenný pracovný čas.

Zamestnávateľ môže v súlade s § 87 ods. 1 Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne v období najviac štyroch mesiacov:

po dohode:

Dohoda so zástupcami zamestnancov a dohoda so zamestnancom a zamestnávateľom nemusí mať písomnú formu, aj keď v praxi bude vhodné pre oboch účastníkov pracovného pomeru dohodnúť sa na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času písomnou formou z hľadiska právnej istoty.

V prípade zamestnancov, ktorí majú dojednanie pracovného času zakotvené v pracovnej zmluve a pracovný čas sa im bude meniť je potrebné uzavretie dohody o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce.

V prípade zamestnancov, ktorí pracovnú zmluvu uzatvorili po dátume 01.11.2022 a v pracovnej zmluve nemali obsiahnuté dojednania k pracovnému času, ale im informácie k pracovnému času boli zo strany zamestnávateľa jednostranne oznámené, vyžaduje sa zaslanie nového oznámenia s aktuálnymi informáciami.

Rozvrhnutie nerovnomerného pracovného času na obdobie 4 mesiacov predstavuje, že sa jednotlivým zamestnancom rozvrhne pracovný čas na jednotlivé týždne. O nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času musí byť minimálne jeden týždeň vopred zamestnanec oboznámený a rozvrh práce sa zostavuje spravidla aspoň na jeden týždeň v prípade, ak sa neurobí na celé obdobie 4 mesiacov vopred.

Zamestnávateľ môže v súlade s § 87 ods. 2 Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov:

určením:

Zamestnávateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov a ktorý sa s nimi nedohodol na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, alebo ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nemôže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas až na 12 mesiacov. V takom prípade sa môže dohodnúť len so zamestnancom na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času na obdobie 4 mesiacoch.

Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ môže pracovný čas rozvrhnúť nerovnomerne na jednotlivé týždne, pričom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období 4 mesiacov ustanovený pracovný čas. Teda podstatným pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je priemerný týždenný pracovný čas.

Ustanovený pracovný čas je odlišný a rozlišuje sa nasledovne:

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Vzhľadom na skutočnosť, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín, je dôležité či pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase zamestnanec pracuje na zmeny, alebo nie a či ide o dve zmeny alebo tri zmeny.

Podľa ustanovenia Zákonníka práce prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase.

Vzhľadom na uvedené pri práci na zmeny musia byť splnené tri podmienky:

Ak zamestnávateľ rozvrhuje pracovné zmeny na pracovisku a stanovuje ich trvanie, musí prihliadať najmenej na tieto nasledujúce kritériá:

Zamestnávateľ je zároveň povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce a aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca.

Povaha práce s nerovnomerne rozvrhnutým časom neumožňuje dosiahnuť stav, aby v rámci kalendárneho mesiaca bol priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca zhodný s jeho ustanoveným týždenným pracovným časom.

Zamestnanec spravidla odpracuje buď nižší alebo vyšší počet hodín, než je jeho fond pracovného času na príslušný mesiac. Vyšší počet odpracovaných hodín však neznamená, že ide o prácu nadčas. O prácu nadčas ide len v prípade výkonu prác mimo rozvrhu pracovných zmien.

Ak sa pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase vykonáva práca v sobotu a v nedeľu, zamestnancom patrí v zmysle Zákonníka práce mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu.