AKMV 
Hlavnou úlohou navrhovaného zákona mala byť ochrana najzraniteľnejších subjektov v podnikateľskom prostredí a teda živnostníkov. V súčasnej dobe najviac na rôzne nekalé obchodné praktiky doplácajú živnostníci. Veľké firmy v tejto dobe bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami a už v štádiu tohto súťaženia vopred možno počítajú s tým, že nebudú nijako potrestaní, ak malému subdodávateľovi nevyplatia faktúru. V Trestnom zákone sú momentálne právne chránení len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. V zákone nie je stanovená žiadna trestnoprávna ochrana za nevyplatenie faktúry pri malých živnostníkoch. V Obchodnom zákonníku síce sú stanovené lehoty na splatnosť peňažného záväzku, to však nerieši podstatu problému nevyplácanie faktúr za už odvedenú prácu.
Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona bolo zaviesť do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry. Zavedením trestného činu nevyplatenia faktúry do Trestného zákona by sa vytvorila trestnoprávna ochrana pre živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré často za ich vykonanú prácu nevyplácali faktúry. Pri vymáhaní svojich faktúr prostredníctvom súdu majú malí podnikatelia len veľmi obmedzené možnosti. Podvodné spoločnosti s týmto faktom neraz dopredu počítajú.
Navrhované znenie trestného činu nevyplatenia faktúry znelo takto:
- „Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia nárok, do 30 dní po jej splatnosti, hoci v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
- Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním väčšiu škodu, b) z osobitného motívu, alebo c) voči viac ako desiatim fyzickým osobám, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia.
- Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.
- Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.“
Z vyššie uvedeného navrhovaného zákonného ustanovenia vyplývala trestno-právna ochrana pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Trestná sadzba za trestný čin nevyplatenia faktúry sa mala pohybovať v spodnej hranici trestnej sadzby od 1 roku, v hornej hranici trestnej sadzby až do 12 rokov.
V konečnom dôsledku je treba pripomenúť aj fakt, že živnostníci za svoje záväzky ručia celým svojím majetkom a preto tu vznikla potreba zabezpečiť im trestno-právnu ochranu, vzhľadom k tomu, že pri nevyplatení faktúry môže byť postihnutý ich celý, dokonca aj súkromný majetok. Touto novou právnou úpravou chceli predkladatelia návrhu zákona dosiahnuť vyrovnanú trestnoprávnu ochranu pre zamestnancov a živnostníkov pred nevyplácaním finančných prostriedkov za ich vykonanú prácu. Očakávalo sa aj zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie správania veľkých podnikateľov voči živnostníkom.
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že nebude ďalej pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Podľa mnohých názorov by bol návrh prekladaného zákona efektívny, určite by zvýšil vymožiteľnosť nezaplatených faktúr a to hlavne z toho dôvodu, že štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ – fyzická osoba, prípadne iné osoby, ktoré sú zodpovedné za konanie dlžného subjektu, by boli priamo trestne zodpovedné za nevyplatenie faktúry.
