Zákon prináša najmä tieto zmeny:
Zákon spresňuje niektoré definície pojmov, odstraňuje nejasnosti niektorých základných ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali potrebu ich častého objasňovania. Na viacerých miestach zákona sa napríklad vypúšťa slovné spojenie „orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, ako aj ostatné právnické osoby a fyzické osoby“ a nahrádza sa slovom „každý“, čím sa zjednodušuje právna úprava. Zároveň sa zavádza nový pojem „priestor prístupný verejnosti“, ktorý doposiaľ v tejto právnej úprave absentoval. Zákon ďalej poskytuje prehľadnejšiu úpravu prevádzkovateľa a sprostredkovateľa a ich vzájomného vzťahu.
Za účelom jednoznačnejšieho výkladu zákon zavádza nový spoločný názov „právny základ spracúvania osobných údajov.“ V zmysle dôvodovej správy “právnym základom je vo všeobecnej rovine potrebné rozumieť oprávnenie prevádzkovateľa k spracúvaniu osobných údajov jednotlivých fyzických osôb (dotknutých osôb). Inými slovami, jedná sa o dôvod, ktorý umožňuje prevádzkovateľovi vykonávať akékoľvek operácie s osobnými údajmi dotknutých osôb v súlade s platnou legislatívou.”
Zákon upravuje aj podmienky spracúvania biometrických údajov
Ďalšou novinkou je zavedenie podmienok týkajúcich sa poverenia zodpovednej osoby. Okrem iného zavádza vykonanie skúšky zodpovednej osoby zo znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov.
Zákon ďalej upravuje:
- novú právnu úpravu podmienok prenosu osobných údajov do tretích krajín
- úpravu registrácie, osobitnej registrácie a evidencie informačných systémov
- doplnenie ustanovení o oprávnenej osobe