AKMV 
Kto je oprávnený podať návrh na oddlženie
Návrh na povolenia oddlženia je podľa § 167 ods. 1 ZKR oprávnený podať výlučne dlžník, ktorý je fyzickou osobou, bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu.
O tejto možnosti musí súd dlžníka primerane poučiť. Súd tak spravidla urobí v uznesení o vyhlásení konkurzu.
Návrh na oddlženie je možné podať už so samotným návrhom na vyhlásenie konkurzu.
Kedy návrh na oddlženie nemožno podať
Návrh na oddlženie však dlžník nemôže podať v prípade, keď bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate (§ 166 ods. 2 ZKR).
Náležitosti návrhu na povolenie oddlženia
Návrh na povolenie oddlženia musí obsahovať nasledovné zákonné náležitosti (§ 167 ods. 1 ZKR) :
- označenie navrhovateľa
- označenie súdu, ktorému sa návrh podáva
- odôvodnenie návrhu na povolenie oddlženia (vyjadrenie poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov). Odôvodnenie by tiež malo obsahovať vysvetlenie dôvodov, prečo sa dlžník dostal do úpadku, aké opatrenia a kroky prijal na jeho zabránenie, ako aj aké opatrenia vykoná, aby boli veritelia uspokojení v čom najväčšom rozsahu.
- dátum a podpis dlžníka
O podanom návrhu na oddlženie musí rozhodnúť príslušný konkurzný súd bezodkladne po zrušení konkurzu uznesením (§ 167 ods. 2 ZKR).
Kedy súd povolí oddlženie?
Súd má v zmysle § 167 ods. 1 ZKR povinnosť povoliť oddlženie uznesením v prípade, že zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti, inak návrh na oddlženie zamietne.
Postup po povolení oddlženia
Ak konkurzný súd rozhodne o povolení oddlženia, ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu. Za správcu môže súd ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov.
Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.
Súd je oprávnený počas skúšobného obdobia požadovať od správcu správy o priebehu skúšobného obdobia a plnení povinností dlžníka, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné
