Ak dlžník má viac dlhov ako majetku, požiada súd, aby ho oddlžil. Výsledkom oddlženia je, že pohľadávky veriteľov, ktoré sa nepodarilo uspokojiť sa stanú nevymáhateľnými. Človek tak dostáva druhú šancu dostať sa z mínusových čísel opäť na vlastné nohy.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým povolí oddlženie začína plynúť skúšobná lehota, počas ktorej je dlžník povinný si plniť určité povinnosti. Po uplynutí tohto skúšobného obdobia súd rozhodne o oddlžení.
Trojročné skúšbné obdobie je zásadnou výhodou v porovnaní s inými krajinami, napr. Nemeckom, kde oddlženie môže trvať až 7 rokov. Niektoré krajiny oddlženie vôbec nedovoľujú.
Jednou z najväčších výhod oddlžovania na Slovensku je fakt, že zákon neustanovuje minimálnu sumu z celkovej dlžnej sumy, ktorú musí dlžník veriteľom vyplatiť. Pre porovnanie, napríklad v Českej republike musí dlžník splatiť až 30% svojich dlhov, aby došlo k jeho oddlženiu. Slovenský zákon o konkurze a reštrukturalizácii len ustanovuje, že dlžník je povinný vždy na konci roka poskytovať správcovi peňažné prostriedky najviac vo výške 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, pričom minimálna výška príjmu nie je stanovená.
Tieto priepastné rozdiely v zneniach zákonov lákajú čoraz viac cudzincov, ktorí sa chcú zbaviť svojich záväzkov práve na Slovensku. Na záver však treba dodať, že podstatnou otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť je splnenie podmienok pre stanovenie slovenského súdu ako príslušného na oddlženie (tzv. centrum hlavných záujmov).