AKMV 
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o právne služby a poradenstvo nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk, obratom Vás budeme kontaktovať.
Pracovnoprávne nároky zamestnanca
Zákonník práce v § 35 ods. 1 ustanovuje: Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
Mzdové nároky až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku prechádzajú podľa Zákonníka práce postupne na manžela, deti, rodičov zomretého zamestnanca, avšak len za predpokladu, že v čase smrti s ním žili v spoločnej domácnosti. Tieto nároky zomretého zamestnanca je zamestnávateľ povinný vyplatiť tým, ktorí so zomretým zamestnancom žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti bez ohľadu na prejednanie dedičstva. Tieto nároky sa nezapočítavajú do dedičstva.
Uvedené ustanovenie Zákonníka práce má výrazný ochranný charakter vo vzťahu k najbližším pozostalým po zomretom zamestnancovi, za predpokladu, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti. Absencia uvedeného ustanovenie Zákonníka práce by najbližších príbuzných zomretého zamestnanca mohla dostať do nepriaznivej životnej situácie, nakoľko až do času prejednania dedičstva by im mohli chýbať finančné prostriedky na zabezpečenie životných potrieb.
Mzdové nároky presahujúce štvornásobok priemerného mesačného zárobku zomretého zamestnanca sa stávajú súčasťou dedičstva. Ak dôjde k smrti zamestnanca, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mzdové nároky len do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku vyššie uvedeným osobám.
Prečítajte si aj: Čo v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa?
V prípade, ak by ani jeden z okruhu oprávnených subjektov nespĺňal podmienky uvedené v § 35 Zákonníka práce, mzdové nároky v plnej výške sa stávajú súčasťou dedičstva.
Za predpokladu, ak by zomretý zamestnanec nemal vôbec dedičov, jeho mzdové nároky by pripadli štátu ako dedičovi.
Okruh oprávnených osôb, ktoré v čase smrti zamestnanca žili s ním v spoločnej domácnosti sa nemusí prekrývať s okruhom dedičov. Preto ani vzdanie sa dedičstva neovplyvňuje tieto nároky.
V súvislosti so smrťou zamestnanca zanikajú už splatné náhrady, ktoré zomretému zamestnancovi patrili až do doby jeho smrti. V danom prípade však nejde o mzdové nároky, a preto neprechádzajú priamo na pozostalých, ktorí so zomretým zamestnancom žili v spoločnej domácnosti, ale stávajú sa súčasťou dedičstva. Uvedené sa týka aj náhrady mzdy za nevčerpanú dovolenku.[1] R 16/1978, R 44/1982
Ostatné peňažné nároky zomretého zamestnanca, ktoré nemajú právnu povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľov, sa teda stávajú predmetom dedičstva.
Prečítajte si aj: Kratší pracovný čas (čiastočný úväzok)
Pracovnoprávne nároky zamestnávateľa
Zákonník práce v § 35 ods. 2 ustanovuje: Peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.
Na rozdiel od peňažných nárokov zomretého zamestnanca voči zamestnávateľovi smrťou zamestnanca zásadne zanikajú peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré mal v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnancovi.
Výnimku však na základe ustanovenia Zákonníka práce tvoria peňažne nároky:
- o ktorých bolo pred smrťou zamestnanca právoplatne rozhodnuté,
- ktorých dôvod a výšku zamestnanec písomne uznal,
- na náhradu škody, ktorú zamestnanec úmyselne spôsobil,
- na náhradu škody spôsobenej stratou zverených predmetov na písomné potvrdenie.
Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou nezanikajú si má zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania. Zákonník práce teda upravuje štyri druhy právnych nárokov zamestnávateľa, ktoré nezanikajú smrťou zamestnanca a ktoré sa stávajú predmetom dedičstva.
Prečítajte si aj: Prekážky v práci na strane zamestnávateľa a náhrada mzdy
V súvislosti s nárokmi, o ktorých už právoplatne rozhodol súd pred smrťou zamestnanca ako aj nároky, ktorých dôvod a výšku zamestnanec písomne uznal, tieto môžu mať rôznu právnu povahu ako aj právny základ.
Ďalšie druhy peňažných nárokov zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú v podstate vyplývajú len zo zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú pred svojou smrťou úmyselne spôsobil. Avšak na to, aby sa tieto nároky zamestnávateľa mohli stať predmetom dedičského konania musí byť jednoznačne preukázané, že zamestnanec za svojho života pred smrťou úmyselne zamestnávateľovi spôsobil škodu.
V prípade nárokov zamestnávateľa vyplývajúcich zo zodpovednosti za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie, tieto sa rovnako stávajú súčasťou dedičstva. Ak by napríklad dedičia po zomretom zamestnancovi odmietli uhradiť tieto peňažné nároky, musel by sa zamestnávateľ obrátiť na príslušný súd. Pri týchto druhov nárokov zamestnávateľa, ktoré nezanikajú smrťou zamestnanca, by sa mohla situácia skomplikovať aj argumentom rodinných príslušníkov, že nejde o stratu zverených predmetov. Zamestnávateľ by síce mal k dispozícii písomné potvrdenie o zverení predmetov, ale príslušným predmetom by disponovali napríklad dedičia a nechceli by ho dobrovoľne vydať zamestnávateľovi, s poukazom na to, že nejde o stratu predmetu zvereného na písomné potvrdenie, teda, že došlo k zániku nároku smrťou zamestnanca. V uvedenom prípade by zamestnávateľ mohol v občianskom súdnom konaní podať návrh na vydanie veci na príslušný súd voči tým, ktorí neoprávnene držia vec podľa Občianskeho zákonníka.
