Platobný rozkaz podľa Civilného sporového poriadku

Ak je možné vo veci samej, resp. o jej časti, rozhodnúť na základe tvrdení žalobcu a súd o týchto skutočnostiach nemá pochybnosti, môže súd rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania a vydať platobný rozkaz. Súd tak postupuje najmä vtedy, ak žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Podmienkou je aj zaplatenie súdneho poplatku. Upozorňujeme, že pokiaľ tento nie je zaplatený spolu s návrhom, vyzve na jeho zaplatenie súd. Zákonom stanovená lehota však nie je, preto odporúčame za účelom urýchlenia konania zaplatiť súdny poplatok pri podaní návrhu. V platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo v tej istej lehote 15 dní podal odpor voči platobnému rozkazu.

Zaujímavosťou je, že vydanie platobného rozkazu nie je spojené so žiadosťou žalobcu. Aj v prípade, že keď žalobca žiada o rozhodnutie veci rozsudkom môže súd vydať platobný rozkaz.

Vydanie platobného rozkazu je možné len pri uplatňovaní peňažnej sumy. V súlade s ustanovením § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, platobný rozkaz sa nevydá, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na rozdiel od OSP je možné po novom vydať platobný rozkaz aj len na časť uplatneného nároku.

Platobný rozkaz môže byť vydaný aj v upomínacom konaní.

Súčasná právna úprava považuje výrok o trovách konania za uznesenie (§ 265 ods. 1 CSP). Pri platobnom rozkaze sa navyše ustanovenie § 262 CSP („O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“) neaplikuje a súd rozhodne v platobnom rozkaze jedným uznesením o náhrade trov konania a aj o ich výške. Rovnako po novom vyšší súdny úradník, ktorý je poverený rozhodovať o platobnom rozkaze, nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie. Otázka tak môže vyvstať pri podávaní opravného prostriedku proti takémuto uzneseniu (viď § 357, ako aj dôvodová správa k CSP).

Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zároveň sú splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie platobného rozkazu a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

Pokiaľ súd na základe žaloby nevydá platobný rozkaz, postupuje ďalej podľa ustanovenia § 168 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t. j. „Ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejedanie sporu.“

O predbežnom prejedaní sporu sme písali v tomto predchádzajúcom príspevku.

Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk a pri tomto doručovaní sa neuplatní ust. § 111 ods. 3 ani § 116 Civilného sporového poriadku. Preto ak nebude možné doručiť platobný rozkaz, náhradné doručenie je vylúčené. Rovnako súd nezverejňuje oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Pri klasickej žalobe sa takto zverejnená žaloba považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu žalobcovi, niektorí autori (viď Horváth, E. a kol.: Civilný sporový poriadok, 2016) sa domnievajú, že tu absentuje ustanovenie o doručení do vlastných rúk a na strane žalobcu je náhradné doručenie možné.

Ak nemožno platobný rozkaz doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. Samostatným procesným spoločenstvom Civilný sporový poriadok v ustanovení § 76 rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

Pokiaľ žalovaný podáva voči platobnému rozkazu odbor, musí ho odôvodniť. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Tu si treba dať pozor, nakoľko pri podaní odporu s nedostatkom vecného odôvodnenia sa neuplatní ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku, t.j. výzva súdu na doplnenie alebo opravu podania v lehote dlhšej ako desať dní. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

V súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný:

Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa ustanovenia § 76 Civilného sporového poriadku. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu sa doručuje do vlastných rúk, žalobcovi je do vlastných rúk doručený spolu s uznesením súdu aj odpor voči platobnému rozkazu.

Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

Za zákonom stanovených podmienok je možné podať žalobu na obnovu konania aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

Ako sme Vás vyššie informovali, Civilný sporový poriadok vypustil osobitné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze. Dodávame však, že napriek zrušeniu ustanovení o zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. 01.07.2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súvislosti s platobným rozkazom upraveným v Civilnom sporovom poriadku považujeme za nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že právny poriadok popri všeobecnej príslušnosti súdov, ktorou je v zásade miestne príslušný súd žalovaného a osobitnej miestnej príslušnosti upravuje aj kauzálnu príslušnosť súdov (§ 22 – § 33 Civilného sporového poriadku). Napr. napriek zániku zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu treba byť obozretný pri miestnej príslušnosti súdu, tá je upravená v ustanovení § 22 Civilného sporového poriadku. Preto je pri príprave návrhu na jeho vydanie potrebné dávať pozor aj pri voľbe miestne príslušného súdu, na rozdiel od predošlej právnej úpravy.

Prečítajte si aj o zákone o upomínacom konaní, ktorý má súvis aj s ustanoveniami Civilného sporového poriadku o platobnom rozkaze.