Porušenie povinnosti mlčanlivosti zamestnancom, nároky zamestnávateľa

Povinnosť mlčanlivosti zamestnanca zakotvuje § 81 písm. f) Zákonníka práce nasledovne: „Zamestnanec je povinný najmä zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“ Takto podobne môže byť povinnosť mlčanlivosti formulovaná aj v pracovných zmluvách zamestnancov. Takto formulovanou povinnosťou mlčanlivosti je však zamestnanec viazaný iba počas trvania jeho pracovného pomeru.

„Je potrebné upozorniť, že aj po skončení pracovného pomeru zaväzuje zamestnancov povinnosť mlčanlivosti, ak to vyplýva z osobitných právnych predpisov (napr. povinnosť mlčanlivosti týkajúca sa bankového tajomstva, obchodného tajomstva). Zákonník práce však bližšie neupravuje, aké skutočnosti sú predmetom ochrany. Aké skutočnosti by mal zamestnanec zachovávať by bolo vhodné vymedziť priamo v pracovnej zmluve, prípadne v internom predpise zamestnávateľa alebo v osobitnom dokumente, aby zamestnanec vedel, ktoré skutočnosti zamestnávateľ považuje za tak dôležité, že vyžaduje, aby zamestnanec zachovával povinnosť mlčanlivosti.“ (www.epi.sk)

Je však možné aj uzavretie samostatnej dohody o mlčanlivosti tzv. NDA (Non-disclosure agreement). V prípade prijatia takejto dohody by zamestnanci, ktorí dohodu prijali boli viazaní povinnosťou mlčanlivosti aj po skončení pracovného pomeru.

Pokiaľ došlo k použitiu databázy klientov, ktorá obsahuje osobné údaje (napr. mená, e-mailové adresy, tel. čísla zamestnancov a pod.) v rozpore s účelom a právnym základom, na ktoré bola určená, mohlo by sa jednať aj o porušenie ochrany osobných údajov. O neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi by mohlo ísť aj zo strany súčasného (nového) zamestnávateľa, pokiaľ má k databáze prístup. Je však otázne, či by sa takúto skutočnosť podarilo dokázať.

Prevádzkovateľ, u ktorého nastal „únik“ osobných údajov by mal túto skutočnosť oznámiť Úradu na ochranu osobných údajov. Potom by však predmetom preverovania zo strany ÚOOÚ mohlo byť aj to, akým spôsobom prevádzkovateľ tieto osobné údaje zabezpečoval – napr. ako sú zdokumentované poverenia na nakladanie s osobnými údajmi zo strany (bývalých) zamestnancov, či bola vo vzťahu k zamestnancom a dotknutým osobám splnená informačná povinnosť a podobne. Pokuty na úseku ochrany osobných údajov sú vysoké (maximum 20 mil. eur alebo 4 % celosvetového obratu pre nadnárodné korporácie, reálne sa však môžu aj u menších spoločností pohybovať aj v desaťtisícoch eur). Pred prípadným podnetom porušenia predpisov na ochranu osobných údajov bývalého zamestnanca a / alebo jeho nového zamestnávateľa by však bolo potrené mať istotu, že by preverovanie neodhalilo nedostatky aj u (bývalého) zamestnávateľa.

Obchodné tajomstvo musí spĺňať nasledovné znaky:

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 77/97 „Z § 51 OBZ vyplýva, že vo vzťahu ku generálnej klauzule nekalej súťaže rozširuje okruh subjektov spôsobilých dopustiť sa nekalej súťaže aj o osoby, ktoré nie sú súťažiteľmi v zmysle § 41 OBZ. Nekalej súťaže porušením obchodného tajomstva sa teda môžu dopustiť napríklad aj zamestnanci súťažiteľa a takisto iné osoby, ktoré sa o obchodnom tajomstve dozvedia vlastným alebo cudzím nezákonným konaním. Tieto osoby sa porušenia obchodného tajomstva a nekalej súťaže dopustia vtedy, ak inej osobe (nemusí ísť iba o iného súťažiteľa) neoprávnene oznámia alebo sprístupnia obchodné tajomstva alebo ak toto tajomstvo pre seba alebo pre iného využijú, t.j. v čase, keď ich záväzok zachovávať tajomstvo trvá. Trvanie záväzku zachovávať obchodné tajomstvo pre subjekty v zmysle § 51 písm. a) OBZ nie je dané iba trvaním ich pracovného alebo iného obdobného vzťahu k súťažiteľovi, ale tento záväzok trvá dovtedy, pokým skutočnosti, na ktoré sa tajomstvo vzťahuje, zostávajú podľa vôle podnikateľa, podniku ktorého patria, utajené a skutočne sa nestali všeobecne známymi. Konanie, ktorým môže dôjsť k porušeniu obchodného tajomstva, nie je založené na zavinení, a takisto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu konajúci obchodné tajomstvo inej osobe oznámil, sprístupnil alebo prenechal k využitiu, a či k tomu došlo za odplatu alebo bezplatne.“

Rozsudok súdneho dvora EÚ zo 14. februára 2008 vo veci C-450/06 Varec SA v. Belgicko: K právu na ochranu obchodného tajomstva (uvedené v Obchodněprávní revue, 2009, č. 1, s. 29, preklad do češtiny prof. Pomahač, do slovenčiny prof. Patakyová): Vzhľadom k mimoriadne vážnej škode, ktorá by mohla vzniknúť, ak by boli určité informácie neoprávnene poskytnuté konkurentovi, musí byť vždy dotknutému hospodárskemu subjektu daná možnosť, aby uplatnil námietku dôvernosti informácie alebo obchodného tajomstva.

Podľa rozhodovacej praxe súdov sa databáza klientov obsahujúca aj údaje, ktoré nie sú verejne prístupné (zľavy, cenové ponuky, odoberaný sortiment a pod.) považuje za informácie obchodnej povahy, ktoré majú nemateriálnu hodnotu, nie sú bežne dostupné a majú byť utajené. Potrebné je aj preukázanie, že zamestnávateľ zabezpečoval ochranu obchodného tajomstva. 

Rozsudok KS BB (v prílohe) 43Cob/185/2012: „Súd prvého stupňa skúmal, či žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadne vytváranej databázy klientov (ako súbor údajov systematicky usporiadaných, jednotlivo prístupných elektronickými prostriedkami, v ktorej sa nachádzajú údaje o obchodných menách firiem, ich sídlach, kontaktné údaje na tieto firmy, e-maily, telefónne čísla, všetky nákupné a predajné ceny, nákupné ceny od dodávateľov dodávané pre zákazníkov, fakturačné údaje týkajúce sa klientov vo fakturačnom programe, kde sú zachytené aj zľavy pre zákazníkov, údaje o tom, aké tovary nakupujú zákazníci od žalobcu a ako často, ako aj o tom, ako uhrádzajú platby za tovar) môžu tvoriť predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 Obch. zákonníka, ako to tvrdil žalobca. Dospel k záveru, že databáza klientov obsiahnutá v účtovných aj iných programoch, nainštalovaných žalobcom pre žalovanú v počítači, ktorý jej prenajal a následne predal pri ukončení spolupráce, má obchodnú povahu, ktorá súvisí s podnikom, a keďže právna úprava pripúšťa exenzívny výklad, súd prvého stupňa má za to, že táto podmienka obchodného tajomstva bola splnená.“

Rovnako aj vyššie zmienený rozsudok NS SR uvádza, že „Medzi skutočnosti obchodnej povahy patria napríklad aj zoznamy zákazníkov, dodávateľov (tzv. nákupné zdroje), obchodných zástupcov, cenové kalkulácie, bilancie a pod. Je nesporné, že tieto údaje majú hodnotu a nie sú bežne dostupné v obchodných kruhoch. Pre splnenie ďalšej podmienky ochrany obchodného tajomstva je dostačujúce, že podnikateľ prejaví vôľu tieto skutočnosti ako obchodné tajomstvo utajovať a z toho dôvodu ich utajenie aj zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje.“

Porušenie obchodného tajomstva je nekalou súťažou a môže vyplývať aj z pracovnoprávneho vzťahu. Podľa § 54 Obchodného zákonníka „Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.“ Medzi nároky, ktoré si je možné uplatniť v prípade porušenia obchodného tajomstva tak patrí aj možnosť domáhať sa primeraného zadosťučinenia v peniazoch a / alebo náhrady škody. V rozhodovacej praxi súdov sa vyskytujú prípady, kedy bola výška primeraného zadosťučinenia určená podľa preukázaného poklesu tržieb.

V súdnom spore bude potrebné preukázať, že skutočnosti, o ktorých bývalý zamestnanec nedodržal mlčanlivosť, majú povahu obchodného tajomstva, že prišlo k porušeniu povinnosti bývalého zamestnanca, t.j. že informácie majúce povahu obchodného tajomstva nechránil a nezachoval o nich mlčanlivosť a ak prišlo k vzniku škody musí ju zamestnávateľ vyčísliť alebo inak vyjadriť a podložiť dôkaznými prostriedkami.