Povinnosti konateľa a jeho zodpovednosť pri výkone funkcie

Konateľ je v zmysle § 133 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka nadväzuje na § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktoré stanovuje, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány. Konanie štatutárneho orgánu je priamo konaním právnickej osoby. Štatutárny orgán je v spoločnosti len jeden. V praxi sa môžeme často stretnúť s mylným chápaním pojmu konateľ, kedy sa každý konateľ považuje za samostatného štatutára.

Každá spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať jedného konateľa ako individuálny štatutárny orgán ale aj viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. V mene spoločnosti je oprávnený konať každý samostatne, pokiaľ sa v spoločenskej zmluve nestanoví, že môžu konať len viacerí (napr. dvaja), a to spoločne a nerozdielne. Spôsob konania konateľov sa zapisuje aj do Obchodného registra v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zákona 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako povinne zapisovaný údaj a zároveň ide o obligatórnu náležitosť spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka. „Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpísaným spôsobom, t.j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti.“ (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2010, 1219s.).

Platí, že konateľom spoločnosti môže byť výlučne len fyzická osoba.

Konateľské oprávnenia môže obmedziť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám. Táto právomoc valného zhromaždenia spoločníkov nemôže byť prenesená alebo zverená inému orgánu spoločnosti.

Konatelia sú volení valným zhromaždením spoločnosti s ručení obmedzeným a to z radov jednotlivých spoločníkov spoločnosti, ale nie je vylúčené, že nemôže ísť aj o iné fyzické osoby, ktoré stoja mimo spoločnosti.

Konateľom spoločnosti sa môže stať aj cudzí štátny príslušník. Na výkon tejto funkcie konateľ spoločnosti nemusí mať žiadnu špeciálnu kvalifikáciu, avšak musí to byť osoba bezúhonná (nesmie mať zápis v registri trestov) a musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ cudzinec nie je občanom krajiny EÚ alebo OECD, vyžaduje sa, aby mal na území Slovenska pobyt (prechodný alebo trvalý). Pobyt v zahraničí nie je postačujúci.

Funkcia prvého konateľa vzniká zápisom spoločnosti do obchodného registra. V tomto prípade zápis do obchodného registra má konštitutívne účinky.

Konateľ zároveň nemôže byť členom dozornej rady.

Ako sme už spomínali, určenie konateľov je obligatórna náležitosť spoločenskej zmluvy. V nej sa presne špecifikujú ich mená a priezviská, rodné čísla a dátumy narodenia. Táto povinnosť sa týka výlučne prvých konateľov. Ďalej môžu byť uvedené aj iné údaje, ako výška odmeny konateľa či spôsob vyplácania odmeny konateľa.

Osoba vykonávajúca funkciu konateľa musí byť bezúhonná. Bezúhonnosť zisťuje živnostenský register pri vydávaní osvedčenia o živnostenskom podnikaní pre spoločnosť.

S výnimkou prvých konateľov, ktorých v procese zakladania ustanovujú do funkcie zakladatelia priamo v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine, o vymenovaní a odvolaní konateľov po vzniku spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie (§ 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka) a preto zmeny v týchto osobách už nie je potrebné osobitne vyjadriť v spoločenskej zmluve. To znamená, že v prípade zmeny alebo dopísania nového konateľa do obchodného registra nie je potrebné vypracovať dodatok / úplné znenie k spoločenskej zmluve / zakladateľskej listine. 

K vymenovaniu alebo odvolaniu konateľa sa vyžaduje rozhodnutie jediného spoločníka alebo viacerých spoločníkov (v tomto prípade rozhoduje valné zhromaždenie). Každá zmena v osobách konateľov sa zapisuje do obchodného registra.

Prečítajte si aj:  Zápis zmien do obchodného registra – náležitosti, poplatky a prílohy

Na rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľa stačí jednoduchá väčšina hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet hlasov. Neexistuje zákonom ustanovené funkčné obdobie (upravuje sa to v spoločenskej zmluve). Valné zhromaždenie je oprávnené konateľa odvolať kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu (ak spoločenská zmluva neurčuje inak). 

Funkcia konateľa spoločnosti zaniká z dôvodu vzdania sa funkcie konateľa spoločnosti, v prípade odvolania z funkcie valným zhromaždením, uplynutím funkčného obdobia, dohodou o zániku funkcie, smrťou konateľa alebo zánikom spoločnosti.

K základným práva a povinnostiam konateľa patrí:

Novela Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. zaviedla povinnosti štatutárnemu orgánu aj po tom, ako skončila jeho funkcia. V zmysle § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka: “Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.” V zmysle § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka ďalej platí, že „ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a).“

Štatutárny orgán (konateľ) má aj po skončení funkcie povinnosť poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom vykonával túto funkciu. Túto povinnosť má vo vzťahu k nasledovným subjektom: súdom, správcom dane, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, správcom alebo súdnym exekútorom. 

Rovnaké povinnosti ako má štatutárny orgán majú aj osoby, ktoré fakticky vykonávajú pôsobnosť štatutárneho orgánu bez toho, aby boli oficiálne do takejto funkcie vymenované alebo ustanovené. 

Zodpovednosť spoločníka obchodnej spoločnosti za vzniknutý úpadok spoločnosti je upravená v § 66aa Obchodného zákonníka. V predmetnom ustanovení je upravená zodpovednosť veriteľom spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom spoločníka ako ovládanej osoby za podmienky, že svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby (spoločnosti). Podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu “V prvom rade, navrhovaná úprava sa vzťahuje na zodpovednosť ovládajúcej osoby tak, ako ju vymedzuje § 66a Obchodného zákonníka. Po druhé, ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Po tretie, konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť k úpadku ovládanej osoby. Nemusí ísť o jedinú a ani o hlavnú príčinu úpadku ovládanej osoby.” 

Upozorňujeme tiež na možnosť správcov konkurzných podstát, aby voči spoločníkom uplatnili nárok na náhradu škody v rámci konkurzného konania, ktorá bola spôsobená spoločnosti porušením ich povinností. Okrem toho sa zaviedla v novom § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a to voči osobám, ktoré sú návrh povinné podať v mene dlžníka (obchodnej spoločnosti) podľa § 11 ods. 2 tohto zákona. 

Pri podaniach do obchodného registra sa vyžadujú overené podpisy štatutárneho orgánu resp. vedúceho organizačnej zložky. Podpisové vzory budú musieť byť podpísané v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca, prípade povereného zamestnanca obce, pričom podpisy nebude možné uznať za vlastný. 

Podpisový vzor konateľa – VZOR

V tejto časti článku nájdete podpisový vzor konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným:

Dolu podpísaný/á: Meno a priezvisko, narodený/á: ___, rodné číslo: ___, trvale bytom: ___, štátny občan: ___

že súhlasím s ustanovením do funkcie konateľa obchodnej spoločnosti XXX s.r.o., so sídlom: ___, IČO: ___ zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu ___, oddiel Sro, vložka č. ___ a ako konateľ sa budem podpisovať nasledovne:

V ___ dňa ___.___.20XX

____________________

Meno a priezvisko

(úradne overený podpis)

Pokiaľ vychádzame odbornej právnej literatúry (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2010) medzi konateľom a spoločnosťou nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu „konateľ“, nakoľko vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno – záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý sa má riadiť zmluvou o výkone funkcie, resp. podporne mandátnou zmluvou. Nejde totiž o výkon závislej práce tak, ako to vyplýva z ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). „Nie je však vylúčené, aby spoločnosť uzavrela s konateľom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bude odlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu. Znamená to, že konateľ môže mať uzavreté dve zmluvy napr. zmluvu o výkone funkcie, ktorá sa primerane riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy a zároveň môže mať uzavretú pracovnú zmluvu, ktorej činnosť je odlišná od výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu.“ (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2010, 1219s.).

V prípade, ak konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň zamestnancom spoločnosti, má zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako pri iných klasických zamestnancoch t.j. nahlásiť konateľa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a plniť si prípadne ďalšie zákonné povinnosti. Rovnako ako ostatní zamestnanci aj konateľ v pracovnom pomere je povinný platiť odvody, t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, rezervný fond a zdravotné poistenie. V tomto prípade sa mu platenie odvodov odzrkadlí v prijatej čistej mzde.

Konateľ v spoločnosti môže byť odmeňovaný viacerými spôsobmi a to nielen ako zamestnanec, ale aj výkonnostnou odmenou či podielom na zisku. Môže však nastať aj situácia, že nedostáva odmenu a nie je ani zamestnancom spoločnosti. O odvodovej zaťaženosti zamestnanca pozri predchádzajúci odsek.

V prípade, ak bude konateľ dostávať len odmenu za výkon svojej funkcie v spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho, aby bol zároveň zamestnancom, má takisto povinnosť platiť odvody: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie. Zamestnávateľ mu zároveň prispieva do rezervného fondu.

Osobitne sú upravené aj odvody pri nepravidelnej odmene.

O tom, že „konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,“ sme sa zmienili už v predchádzajúcom texte. V tejto časti článku by sme radi poukázali na dôsledky, ktoré konateľa postihnú, v prípade ak poruší povinnosti, ktoré mu ustanovuje Obchodný zákonník.

Konateľ, ktorý pri výkone svojej funkcie porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla. Pokiaľ má spoločnosť viac konateľov, tí sú povinní nahradiť vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Obchodný zákonník ďalej demonštratívne uvádza, akými spôsobmi môžu konatelia spôsobiť škodu spoločnosti. Ide o tie prípady, ak poskytli plnenie spoločníkom v rozpore so zákonom alebo nadobudli majetok v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka, a to tak, že spoločnosť nadobudla majetok na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou a jej zakladateľom alebo spoločníkom v hodnote vyššej ako 10% sumy základného imania bez určenia hodnoty znaleckým posudkom, prípade bez schválenia valným zhromaždením, ak sa zmluva uzatvára do dvoch rokov od vzniku spoločnosti atď. Zodpovednosť konateľov spoločnosti sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Dodávame, že Obchodný zákonník obsahuje aj liberačný dôvod, kedy sa konateľ spoločnosti môže takpovediac vyviniť. Takýmto dôvodom je prípad, ak sa preukáže, že konateľ postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Zodpovednostné následky nemožno voči konateľovi vyvodiť ani v prípade, ak spôsobil škodu konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia. Uvedené sa však neuplatní, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, a to ani v prípade, ak konanie schválila dozorná rada. Je tomu tak z dôvodu, ak by bolo uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, bol by konateľ zodpovedný, nakoľko je oprávnený podať návrh na súd, aby určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 Obchodného zákonníka.

V spoločnosti s ručením obmedzeným nie je možné uzatvoriť dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by vylúčili alebo čo i len obmedzili zodpovednosť konateľa. To isté platí o spoločenskej zmluve či stanovách spoločnosti, ktoré rovnako nemôžu obsahovať takéto obmedzenie. Každá takáto dohoda by bola v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka ďalej upravujú tzv. podmienky udelenia absolutória konateľovi. Pre lepšie vysvetlenie, ide o vzdanie sa vzniknutých nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Avšak uzavretie dohody o urovnaní alebo dohody o vzdaní sa nárokov je možné len za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok:

Táto skutočnosť nezbavuje konateľov povinnosti náhrady škody absolútne. Nárok ožíva vtedy, keď ho za podmienok ustanovených v zákone začnú voči konateľom uplatňovať veritelia spoločnosti.

Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti samej. Môžu však nastať situácie, ak pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. ak spoločnosť dlžníka nachádza v platobnej neschopnosti), teda sa veritelia majú možnosť obrátiť sa na konateľov s cieľom uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti a vymáhať ich od nich vo svojom mene vlastný účet (aj tie, ktorých sa spoločnosť vzdala). Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.