AKMV 
BOZP – bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Pojem bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci možno charakterizovať ako určitý objektívny stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie negatívnych činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. Nižšie si priblížime, aké sú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľa, v oblasti BOZP.
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o právne služby a právne poradenstvo nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Na základe čoho má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať BOZP?
V ustanovení § 146 ods. 3 Zákonník práce predpokladá spoluprácu pri zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany práce predovšetkým medzi zamestnávateľom, zamestnancami, zástupcami zamestnancov pre ochranu práce. Daným subjektom Zákonník práce, ako aj zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, okrem oprávnení ukladá celý rad právnych povinnosti, pričom sankcie za ich porušenie upravuje len vo vzťahu k zamestnávateľom, zamestnancom, ale nie vo vzťahu k zástupcom zamestnancov.
Súčasne Zákonník práce v § 146 ods. 4 upravuje, že neznalosť právnych predpisov o ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobuje nesplnenie kvalifikačných predpokladov, čo napĺňa výpovedný dôvod pre zamestnávateľa, obsahom ktorého je nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
Nie menej dôležitá je ochrana odborných zamestnancov poverených plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnancom. Vo vzťahu k týmto subjektom Zákonník práce v § 146 ods. 6 ustanovuje, že im nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
V zmysle § 147 ods. 1 z. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce: „ Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.“, z odseku 2 tohto paragrafu vyplýva, že BOZP podrobnejšie upravuje osobitný zákon, t.j. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia, predchádzania úrazom na pracovisku a zabezpečenia kvality pracovného procesu je zamestnávateľ povinný na základe zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodržiavať množstvo zásad a širokú škálu všeobecných povinností.
Prečítajte si aj: Zodpovednosť zamestnávateľa pri pracovnom úraze a chorobe z povolania
Všeobecné povinnosti zamestnávateľa
Každý zamestnávateľ je povinný vytvoriť podmienky na splnenie ochrany zamestnancov, kontrolovať vyžadovať dodržiavanie opatrení a taktiež odstraňovať prípadné nedostatky. Zamestnávateľ musí byť zároveň pripravený a mať vypracované postupy, v prípade, že by prišlo k neočakávanej udalosti a zamestnanci by boli v bezprostrednom a vážnom ohrození života.
Zákonník práce v § 147 ods. 1 ukladá zamestnávateľovi povinnosti v oblasti BOZP. V zmysle právnej úpravy Zákonníka práce zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný:
- „vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
- zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
- zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
- zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
- odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie,
- nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
- v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov,
- prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,
- vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- určovať bezpečné pracovné postupy,
- určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,
- písomne vypracovať a podľa potreby vyhodnocovať a aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny nie je uvedený v prílohe č. 1,
- vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk
- zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,
- spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,
- zakázaných mladistvým zamestnancom,
- viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
- zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,
- zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,
- dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u
- zamestnancov na odlúčených pracoviskách,
- zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,
- osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,
- poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.“
Oboznamovacia povinnosť zamestnávateľa s príslušnými právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by mala byť zrozumiteľná a preukázateľná, ako aj pravidelne overovanie a kontrola znalosti a dodržiavania týchto predpisov. Hodnovernou formou ich uskutočňovania je písomná forma, ktorá zamestnávateľovi môže výrazne pomôcť pri prípadnom zbavení sa zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania.
Nad rámec ustanovení Zákonníka práce osobitné zákony ukladajú zamestnávateľovi celý súbor právnych povinností. V zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ide najmä o tieto právne povinnosti:
- nepoverovať prácami zamestnancov, ktorí nemajú oprávnenie vykonávať tieto práce podľa osobitného predpisu,
- určiť zamestnancom bezpečné pracovné postupy a informovať ich o existujúcich ohrozeniach, ktoré sa pri práci môžu vyskytnúť,
- určiť postupy pre prípad poškodenia zdravia zamestnanca,
- zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko s prihliadnutím na ich schopnosti a zdravotný stav a oprávnenia a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, schopnostiam a na ktoré nemajú oprávnenia podľa osobitných predpisov,
- zisťovať a odstraňovať príčiny vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia zamestnancov,
- nenariaďovať prácu nadčas pri prácach v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
- zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré zamestnanci musia používať pri práci,
- vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách ustanovených osobitnými predpismi.
Konkretizáciu týchto ako aj ďalších právnych povinnosti upravených v zákone č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci by mal zamestnávateľ zakotviť najmä v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise, napríklad v smernici o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Informačné povinnosti voči zamestnancovi
Je potrebné plniť infromáčnú povinnosť voči zamestnancovi:
- pri jeho prijatí do zamestnania,
- preložení na iné pracovisko,
- zaradení alebo prevedení na inú prácu,
- zavedení novej technológie,
- nového pracovného postupu alebo
- nového pracovného prostriedku.
Povinnosťou zamestnávateľa je oboznamovať každého zamestnanca:
- zrozumiteľne – tak, aby pochopil význam a dôležitosť,
- preukázateľne – tak, aby bolo reálne možné dokázať, že bol zamestnanec oboznámený,
- pravidelne – v opakujúcich sa intervaloch
najmä o právnych predpisoch týkajúcich sa BOZP, so zásadami bezpečnej práce a ochrany zdravia, so zásadami bezpečného správania sa na pracovisku a s pracovnými postupmi, rovnako tak je povinný overovať ich znalosť a zároveň zamestnancov informovať o predvídateľných nebezpečenstvách spolu s dopadmi, ktoré môže nastať a samozrejme so zákazom vstupovať do priestoru, alebo vykonávať činnosť v priestore, kde by mohlo prísť k ohrozeniu zdravia či života zamestnanca. V neposlednom rade je zamestnávateľ povinný zamestnancov oboznámiť so zoznamom prác a pracovísk.
Zamestnávateľ má tieto informačné povinnosti vždy, ak príjme nového zamestnanca do zamestnania, pri preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku. Túto povinnosť možno splniť osobne zamestnávateľom, alebo prostredníctvom zamestnanca, alebo inej právnickej či fyzickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP. Samotné oboznamovanie či vzdelávanie o BOZP musí prebiehať počas pracovného času zamestnanca.
Práva a povinnosti zamestnancov
Zákonník práce v § 148 ods. 1 upravuje v podstate dve základne práva zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to právo zamestnancov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo zamestnancov na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného pomeru. Právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je ústavným právom zamestnancov, ktoré je zakotvené v článku 35 Ústavy SR.
Zamestnancovi v oblasti BOZP Zákonník práce ako aj iné právne predpisy ukladajú celý rad právnych povinnosti. Ide predovšetkým o tieto povinnosti:
- dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,
- spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru,
- vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený, a v súlade s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti,
- používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,
- zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti,
- podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam,
- oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,
- nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce,
- podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise,
- dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,
- zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.
Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v 12 ods. 3 ustanovuje, že zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené.
Kontrola odborovým orgánom
Kontrolnú právomoc nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci zveruje Zákonník práce odborovému orgánu u zamestnávateľov, u ktorých pôsobí odborová organizácia. U tých zamestnávateľov, u ktorých nepôsobí odborový orgán, kontrolnú právomoc nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci uskutočňuje zamestnanecká rada.
V prípade, ak odborový orgán zistí nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, spíše o tom so zamestnávateľom protokol. V prípade vážneho a bezprostredného ohrozenia zdravia v protokole uvedie požiadavku na prerušenie práce s označením práce a času, odkedy sa požaduje prerušiť práca. O tejto požiadavke je odborový orgán povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce.
Odborový orgán môže vo vzťahu k zamestnávateľovi požadovať prerušenie práce v prípade ak:
- aktuálny stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie zamestnancov a všetkých osôb, ktoré sa s vedomím zamestnávateľa zdržujú na jeho pracoviskách,
- medzi bezprostredným a vážnym ohrozením zdravia chránených osôb a zanedbaním povinnosti zamestnávateľa by mala byť príčinná súvislosť.
Inšpekcia práce
V súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci zamestnancov Zákonník práce v § 150 ods. 2 upravuje právo zamestnancov, ktorí sú poškodení porušením práv alebo povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.
Bezpečnostnotechnická služba (BTS)
V zmysle zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci musí mať zamestnávateľ zabezpečené preventívne a ochranné služby, tie môžu byť vykonávané vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci: „Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.“
Školenie BOZP je povinný absolvovať každý zamestnanec pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku. Toto školenie je nutné absolvovať pravidelne každé dva roky, počas pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi riadna mzda. Zamestnávateľ môže vykonávať školenia sám, prostredníctvom vlastných zamestnancov, oprávnených na vykonávanie školení Národným inšpektorátom práce alebo dodávateľským spôsobom.
Osobné ochranné prostriedky
Na základe Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov má zamestnávateľ povinnosť bezplatne poskytovať zamestnancom :
- pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu (napríklad pri práci s chemikáliami),
- pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia (spôsob, akým zamestnávateľ zamestnancom zabezpečuje pitný režim, je povinný upraviť vnútorným predpisom),
- umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny.
Ochrana pred požiarmi
Povinnosti zamestnávateľa
Na základe § 4 zákona č.314/2001 Z.z. je každá právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov povinná, ak tento zákon neustanovuje inak:
- „zabezpečiť v objektoch a v priestoroch vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok a odstraňovať zistené nedostatky,
- zabezpečiť plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, ako aj opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb,
- určovať miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a označovať ich príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi,
- zabezpečovať plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi,
- zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi zamestnancov a osôb, ktoré sa s vedomím právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zdržujú v jej objektoch a priestoroch; obsah, rozsah, lehoty školenia o ochrane pred požiarmi,
- vypracúvať, viesť a udržiavať dokumentáciu ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom a potrebou riešenia protipožiarnej bezpečnosti objektov a priestorov,
- umožniť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, poskytovať mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie,
- splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov uložené orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou v nimi určených lehotách, prevádzkovať technické zariadenia a technologické zariadenia z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti,
- určovať a mať k dispozícii požiarnotechnické charakteristiky výrobkov a látok a zásady ich bezpečného používania a skladovania, ak je ich výrobcom,
- zabezpečiť, aby sa pri vypracúvaní projektovej dokumentácie stavieb, pri uskutočňovaní stavieb a pri ich užívaní, ako aj pri zmene užívania stavieb riešili a dodržiavali požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb,
- zabezpečiť, aby pri zmene užívania stavby nedošlo k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti stavby alebo jej časti bezpečnosti osôb alebo k sťaženiu zásahu hasičských jednotiek,
- zabezpečovať pravidelné čistenie a kontrolu komínov; zabezpečiť odborné preskúšanie komínov osobami s odbornou spôsobilosťou pred pripojením palivového spotrebiča na komín, zámenou lokálneho palivového spotrebiča na ústredný zdroj tepla alebo etážový zdroj tepla, zmenou druhu paliva a po stavebných úpravách na telese komína,
- dodržiavať technické podmienky a požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov a zabezpečiť označenie komínu štítkom,
- dodržiavať pri manipulácii s horľavými látkami a horenie podporujúcimi látkami, s technickými prostriedkami obsahujúcimi horľavé látky alebo horenie podporujúce látky, ako aj pri ich ukladaní a skladovaní požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť,
- zabezpečiť plnenie ustanovených povinností a určených úloh na úseku ochrany pred požiarmi osobami, ktoré majú požadovanú odbornú spôsobilosť alebo osobitné oprávnenie.“
Výnimky z plnenia povinností zamestnávateľom
Ak zamestnávateľ:
- nepoužíva na svoju činnosť okrem bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome alebo okrem pojazdnej predajne a predajného stánku doplnkových služieb a obchodu a priestoru na predaj a na poskytovanie služieb s plochou najviac 100 m2 iné objekty alebo iné priestory, ktoré majú vo vlastníctve alebo v užívaní,
- zamestnáva najviac piatich zamestnancov v objekte a
- nevykonáva činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a nemajú miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru
jeho jedinou povinnosťou je: „zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi zamestnancov a osôb, ktoré sa s vedomím právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zdržujú v jej objektoch a priestoroch; obsah, rozsah, lehoty školenia o ochrane pred požiarmi, vymedzenie okruhu osôb podliehajúcich školeniu a overovaniu a spôsob overovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo“.
Zabezpečenie podmienok na účinné odolávanie požiarom
Zákon ďalej upravuje povinnosti právnickej osoby a fyzickej osoba-podnikateľa na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov, ktorými sú:
- „obstarávať a inštalovať v objektoch, zariadeniach a priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru vhodné druhy požiarnych zariadení, hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, prevádzkovať ich v akcieschopnom stave, zabezpečovať vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje tento zákon, viesť a uchovávať dokumentáciu o ich prevádzkovaní,
- označovať a udržiavať trvale voľné únikové cesty, únikové východy a zásahové cesty, nástupné plochy a prístup k nim, ako aj prístup k uzáverom rozvodných zariadení elektrickej energie, plynu, vody a k požiarnym zariadeniam,
- strpieť umiestnenie signalizačného zariadenia alebo poplachového zariadenia slúžiaceho na účely ochrany pred požiarmi za primeranú náhradu; ustanovenia osobitných predpisov o náhrade škody týmto nie sú dotknuté,
- udržiavať zdroje vody na hasenie požiarov v takom stave, aby bola zabezpečená možnosť jej čerpania,
- vykonať najmenej raz za 12 mesiacov cvičný požiarny poplach v objektoch právnickej osoby a fyzickej osobe-podnikateľa, v ktorých nie sú jednoduché podmienky na evakuáciu osôb,
- zriadiť a vybaviť potrebný počet ohlasovní požiarov,
- spracovať na základe rozhodnutia krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru analýzu nebezpečenstva vzniku požiaru vo svojich objektoch a priestoroch a na jej základe zriadiť hasičskú jednotku, ak tak rozhodlo krajské riaditeľstvo,
- zriaďovať protipožiarne hliadky a zabezpečiť plnenie ich úloh a odbornú prípravu,
- oznámiť bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru každý požiar, ktorý vznikol v objektoch, priestoroch alebo na veciach v jej vlastníctve, správe alebo v užívaní,
- poskytovať potrebné doklady, súčinnosť a pomoc pri zisťovaní príčiny vzniku požiaru.“
Kto zodpovedá za plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane pred požiarmi?
Štatutárny orgán právnickej osoby zodpovedá za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi. Ak má právnická osoba kolektívny štatutárny orgán, ten určí osobu, ktorá bude za to zodpovedať. Pri zamestnávateľovi, ktorým je fyzická osoba, on sám zodpovedá za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi, alebo jeho zodpovedný zástupca.
Pracovná zdravotná služba
Ochrana zdravia pri práci
Zamestnávateľovi plynú viaceré povinnosti voči zamestnancom v oblasti ochrany zdravia pri práci. Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí napríklad:
- „zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia,
- zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou,
- zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do
- druhej kategórie najmenej raz za 24 mesiacov,
- tretej kategórie alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok,
- zabezpečiť pri posúdení zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia vypracovanie
- písomného posudku o riziku, ak pracovná zdravotná služba zistila takú zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika alebo
- písomného záznamu o posúdení rizika, ak pracovná zdravotná služba nezistila zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika“
- zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu
- vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie“
Prečítajte si aj: Pracovná zdravotná služba – povinnosť pre zamestnávateľov
Čo je to pracovná zdravotná služba?
Podľa zákona č.355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností podľa § 30 ods. 1 písm. a) až d), f), k) až m) v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci. Činnosť PZS zahŕňa najmä:
- dohľad nad pracovnými podmienkami,
- posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.
- poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.
Kategorizácia prác
Podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia zaraďujeme práce do štyroch kategórií podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov.
- Kategória
„Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná.“
2. Kategória
„Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity alebo kritériá ustanovené osobitnými predpismi. Miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je vyššia ako u obyvateľov, ale je tolerovateľná.“
Pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej a druhej kategórie zabezpečí zamestnávateľ prostredníctvom vlastného zamestnanca, ktorým je lekár so špecializáciu, tímom PZS alebo prostredníctvom dodávateľa PZS.
V oboch týchto kategóriách majú osoby vykonávajúce dohľad povinnosť:
- Posudzovať riziko z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe toho vypracovať pre zamestnávateľa posudok o riziku s kategorizáciou prác,
- Navrhovať zamestnávateľovi opatrenia,
- Poskytovať zamestnancom poradenstvo v oblasti plánovania a organizácie práce, ochrany zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ochrany pred chorobami z povolania,
- Zúčastňovať sa na zlepšovaní pracovných podmienok a organizovaní vzdelávania zamestnancov v oblasti ochrany zdravia pri práci,
- Spolu so zamestnávateľom vzdeláva a informuje zamestnancov,
- Vykonáva preventívne lekárske prehliadky
3. kategória
„Do tretej kategórie sa zaraďujú práce s vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých
expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale
vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, alebo
zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom,
nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.“
4. Kategória
„Do štvrtej kategórie sa zaraďujú len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia; sú to práce,
- pri ktorých nie je možné znížiť technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
- ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale
- vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia, alebo
- zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.“
Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie.
V oboch kategóriách je PZS vykonávaná tímom PZS alebo dodávateľským spôsobom, medzi ktorých hlavné náplne činnosti zaraďujeme všetky činnosti, ktoré musia byť vykonávané v prvej a druhej kategórii a:
- Vypracovávanie návrhu na zmenu alebo vyradenie práce z danej kategórie,
- Zúčastňovanie sa na činnostiach spojených so zaraďovaním zamestnancov na pracovnú rehabilitáciu,
- Zúčastňovanie sa na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,
- Zúčastňovanie sa na organizovaní prvej pomoci pri ohrození života alebo zdravia zamestnancov,
- Zúčastňovanie sa na zabezpečovaní rekondičného pobytu,
- spolupracuje so zamestnávateľom pri poskytovaní informácií zamestnancom, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómie.
