Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana EÚ s miestom výkonu práce v inom členskom štáte EÚ ako v SR

V prípade, že došlo k platnému vzniku pracovného pomeru, vznikajú zamestnávateľovi voči zamestnancovi viaceré povinnosti. 

Oblasť sociálneho zabezpečenia zahrňujúcu nemocenské dávky, dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, podpora pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti, preddôchodkové dávky a rodinné dávky upravuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako „Nariadenie 833/2004“) a Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako „Nariadenie 987/2009“). 

Čo sa týka oblasti sociálneho poistenia, ak zamestnanec vykonáva činnosť len na území jedného členského štátu, uplatní sa všeobecné pravidlo podľa článku 11 ods. 2 písm. (a) Nariadenia 883/2004, a teda daná osoba bude podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom činnosť vykonáva, nezávisle od toho, v ktorom členskom štáte EÚ má táto osoba bydlisko. 

Na zamestnanca vykonávajúceho činnosť len v jednom členskom štáte sa vzťahuje legislatíva tohto štátu, v ktorom činnosť vykonáva, a to aj vtedy, ak má jeho zamestnávateľ sídlo, resp. miesto podnikania v inom členskom štáte. 

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v inom členskom štáte, je povinný plniť povinnosti podľa legislatívy platnej na území štátu miesta výkonu činnosti zamestnanca. 

Pokiaľ zamestnanec  vykonáva pracovnú činnosť v dvoch a viacerých členských štátoch EÚ je potrebné požiadať o formulár PD A1 z dôvodu určenia uplatniteľnej legislatívy v mieste bydliska (centrum životných záujmov). 

Nariadenie 883/2004, spolu s Nariadením 987/2009, sa tak ako na sociálne poistenie vzťahujú aj na zdravotné poistenie. Na povinnosti zamestnávateľa v oblasti zdravotného poistenia sa v zmysle uvedeného bude rovnako vzťahovať právna úprava štátu výkonu pracovnej činnosti. 

Podľa ustanovenia § 23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ: „povinný písomne informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania.“ Zamestnávateľ v takýchto prípadoch poskytuje písomne úradu údaje na formulári, ktorého vzor určí Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. 

Podľa telefonických informácií od viacerých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v prípade, že k výkonu práce štátneho občana iného členského štátu Európskej únie dochádza mimo územia Slovenskej republiky v praxi plnenie tejto povinnosti nevyžadujú, avšak v záujme právnej istoty odporúčame písomné oznámenie, tzv. informačnú kartu cudzinca zaslať na úrad práce miestne príslušný podľa sídla zamestnávateľa. 

Keďže zamestnanec je štátnym občanom členského štátu Európskej únie a prácu nevykonáva na území Slovenskej republiky, v takomto prípade nie je potrebné žiadať o udelenie povolenia na prechodným pobyt za účelom zamestnania. 

V prípade, že by bolo potrebné, aby zamestnanec pricestoval do Slovenskej republiky (za predpokladu, že sa na územie Slovenskej republiky nepresunie jeho obvyklé miesto výkonu práce), bude sa na neho vzťahovať právna úprava zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 64 uvedeného zákona: „Občan Únie, ktorý je držiteľom platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu, je oprávnený bez akýchkoľvek ďalších podmienok alebo formalít zdržiavať sa na území Slovenskej republiky tri mesiace odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky,“ pričom „Začiatok pobytu na území Slovenskej republiky je občan Únie povinný nahlásiť na policajnom útvare do desiatich pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky.“ 

V prípade, že by sa chcel zamestnanec na území Slovenskej republiky zdržiavať dlhšie ako tri mesiace, je potrebné požiadať o registráciu pobytu občana Európskej únie na území Slovenskej republiky. 

Pri posúdení daňových povinností je potrebné vychádzať zo zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, ktorú má Slovenská republika uzatvorenú so štátom, na území ktorého dochádza k výkonu práce. 

Zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia uzatvorené medzi Slovenskou republikou a ostatnými členskými štátmi EÚ obsahujú obvykle podobné dojednania. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú obvykle až na výnimky zdaneniu len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte. V konkrétnych prípadoch bude samozrejme potrebné aplikovať zmluvu uzatvorenú medzi dotknutými štátmi. 

Vo vzťahu k plneniu daňových povinností v inom členskom štáte je tiež potrebné posúdiť, či v danom prípade nedôjde k vzniku stálej prevádzkarne zamestnávateľa a tým k vzniku ďalších oznamovacích alebo registračných povinností.