AKMV 
Švarcsystém možno charakterizovať ako závislú prácu vykonávanú samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len ako „SZČO“) mimo pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu pre zamestnávateľa. V zmysle platných právnych predpisov je však švarcsystém nelegálny, keďže ide o zastretý výkon závislej práce, ktorá je striktne upravená v Zákonníku práce. Dôsledkom uplatňovania švarcsystému v praxi sú negatívne následky pre oboch účastníkov daného zmluvného vzťahu predovšetkým zo strany inšpekcie práce.
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o právne služby a právne poradenstvo nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Švarcsystém a závislá práca
Švracsystém z pohľadu pracovného práva možno definovať ako nelegálne zamestnávanie formou zastretia faktického pracovnoprávneho vzťahu na základe inej zmluvy než pracovnej zmluvy. Definícia švarcsystému je upravená najmä v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý obsahuje definície viacerých druhov nelegálnej práce, charakter ktorej má aj klasický švarcsystém.
Právne služby
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za nelegálne zamestnávanie považuje závislú práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Zákaz švarcsystému v zmysle uvedeného zákona sa vzťahuje jednak na toho, kto pracuje, ako aj na prijímateľa tejto práce.
Pokiaľ ide o závislú prácu, pojem závislá práca je upravený v § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce nasledovne:
- §1 ods. 3 Zákonníka práce: Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
- §1 ods. 3 Zákonníka práce: Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že o závislú prácu ide v prípade, ak sú naplnené všetky indikátory závislej práce tak, ako sú uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Teda ide o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Uvedená definícia má kogentnú povahu, nakoľko obsahuje definičné znaky závislej práce. Kogentný charakter vymedzenia pojmu závislá práca § 1 ods. 3 Zákonníka práce zdôrazňuje aj výslovným príkazom uskutočňovať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere a súčasne zákazom, v zmysle ktorého výkon závislej práce sa nesmie uskutočňovať zmluvnými formami občianskeho alebo obchodného práva.
Aj napriek pomerne striktnej právnej úprave v praxi často krát dochádza k obchádzaniu ustanovení Zákonníka práce a ku kontrahovaniu iných zmluvných typov na prácu, ktorá by mala byť z hľadiska jej charakteristiky závislou prácou.
Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanie práce. Ak má vykonaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak má práca znaky činnosti podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, nejde o závislú prácu. Je nepochybné, že zabezpečovanie výkonu závislej práce v iných ako v pracovnoprávnych vzťahov má aj nepriaznivé ekonomické a sociálne dopady.
Prečítajte si aj: Personálny leasing – možnosti požičiavania zamestnancov
Výhody a nevýhody švarcsystému
K výhodám švarcsystému možno zaradiť predovšetkým úsporu zamestnávateľa aj zamestnanca na sociálnych a zdravotných odvodoch zo mzdy. K výhodám uvedeného systému na strane zamestnávateľa možno tiež zaradiť zjednodušenú administratívu a na strane zamestnanca možnosť skončiť spoluprácu bez nutnosti naplnenia podmienok pre skončenie pracovného pomeru spôsobmi upravenými Zákonníkom práce, napríklad účastník daného právneho vzťahu, ktorý ma postavenie zamestnanca nemusí čakať na uplynutie výpovednej doby.
Švarcsystém prináša tiež nevýhody nie len pre štát, ale aj pre zamestnanca, nakoľko na zamestnanca sa nevzťahuje Zákonník práce a jeho ustanovenia týkajúce sa dovolenky, pracovného času, prestávok, stravného, výšky náhrady škody, pričom kvázi pracovný pomer môže byť zo strany zamestnávateľa skončení okamžite bez udania dôvodu a bez akejkoľvek administratívnej záťaže.
Sankcie
Keďže švarcsystém predstavuje určitý druh nelegálneho zamestnávanie jeho využívanie a uplatňovanie je postihované sankciami zo strany príslušných orgánov, ktorými sú v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce na výkon inšpekcie práce, predovšetkým Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.
V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vykonáva kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce. Okrem uvedených orgánov, švarcsystém kontrolujú aj správne orgány na úseku zdravotného a sociálneho poistenia ako aj správcovia dane.
Na základe § 19 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu vo výške od 2.000,- EUR do 200.000,- EUR, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, tak vo výške najmenej 5.000,- EUR. V prípade opakovaného uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania môže dôjsť aj k zrušenia živnostenského oprávnenia.
Čo by nemali obsahovať zmluvy so SZČO
Začiatkom kalendárneho roka 2024 minister práce Slovenskej republiky verejne avizoval, že dôjde k sprísneniu legislatívy, posilneniu právomocí inšpektorátov práce ako aj ku zvýšeniu počtu kontrol zameraných na odhaľovanie a sankcionovanie tzv. švarcsystému.
V praxi je bežné, že spoločnosť na zabezpečenie svojej činnosti využíva služby SZČO. Spoločnosti so SZČO uzatvárajú rôzne obchodnoprávne zmluvy, na základe ktorých funguje ich vzájomná spolupráca a na základe ktorých SZČO dostávajú za poskytovanie svojich služieb odmenu. Je však veľmi dôležité správne nastaviť obsah týchto zmlúv tak, aby sa spoločnosť (ako aj SZČO) vyhla sankciám zo strany príslušných štátnych autorít.
Čo by však určite nemali obsahovať zmluvy so SZČO, aby vzťah medzi nimi a obchodným partnerom nebol posúdený ako nelegálne zamestnávanie, resp. švarcsystém? Na posúdenie toho, či v konkrétnom prípade ide o švarcsystém alebo nie je nutné, aby kontroly vykonávané zo strany inšpektorátov práce zohľadňovali viaceré kritériá, a to aj v ich vzájomnej súvislosti.
Medzi kritériá, ktoré budú inšpektoráty práce zohľadňovať patria znaky závislej práce, ktorými sú:
- vzťah nadriadenosti a podriadenosti,
- osobný výkon práce,
- výkon práce podľa pokynov nadriadeného alebo zamestnávateľa v mene zamestnávateľa a
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
V nadväznosti na vyššie uvedené by sa preto v zmluvách uzatváraných so SZČO nemali nachádzať ustanovenia, ktoré by mohli napĺňať niektoré z vyššie uvedených znakov závislej práce. Ako príklad možno uviesť nasledovné:
- Pracovný čas – SZČO nemôže mať stanovený pracovný čas tak ako zamestnanec. Mal by svoje služby poskytovať tak, ako sa so spoločnosťou dohodol, resp. podľa objednávky. Pre SZČO sú dôležité deadlines, ktoré by mal dodržiavať tak, aby ním poskytované služby boli poskytnuté riadne a včas. Nie je však povinný poskytovať svoje služby každý deň v stanovenom pracovnom čase napr. medzi 09:00 až 18:00. Spoločnosť taktiež nemôže určiť SZČO začiatok ani koniec poskytovania služieb, dovolenku (resp. „dni voľna“) a pod.
- Evidencia pracovného času – vzhľadom na to, že SZČO nemá mať stanovený pracovný čas, nemôže sa ho týkať ani evidencia pracovného času. Akákoľvek kontrola SZČO (napr. v dochádzkovom lístku, online alebo prostredníctvom čipovej karty) je neprípustná.
- Absencia – absencie sa týkajú zamestnancov, ktorí pracujú na základe pracovných zmlúv. SZČO vzhľadom na nemožnosť stanovenia pracovného času a jeho evidencie nemôže mať ani absenciu. Rovnako je to v prípade návštevy lekára. SZČO by nemal predkladať žiadnu priepustku od lekára ani podobný doklad. Týka sa ho však práceneschopnosť, počas ktorej má za splnenia stanovených podmienok nárok na nemocenské.
- Dovolenka – SZČO nemá nárok na dovolenku tak, ako zamestnanec. Ak sa v zmluve so samostatne zárobkovo činnou osobou nachádzajú ustanovenia o nároku na dovolenku, ide o zjavný znak závislej práce. Ak SZČO nebude po určitú dobu poskytovať svoje služby, nemá nárok na odmenu (ak sa v konkrétnom prípade s obchodným partnerom nedohodne inak).
- Mzda – mzda je nesprávnym pojmom. SZČO má za poskytovanie služieb nárok na odmenu v dohodnutej výške. Nemá však nárok na žiadne príplatky za nadčas, nočnú prácu, prácu za sviatok alebo v sobotu či nedeľu. Za určitých okolností však pravidelná odmena SZČO spolu s inými prítomnými znakmi môže naplniť znaky závislej práce.
- Miesto výkonu práce – SZČO nepracuje, ale poskytuje služby. Nemá mať teda žiadne miesto výkonu práce. Možno sa dohodnúť na mieste poskytovania služieb, ktoré môže byť miestom podnikania SZČO alebo iné vhodné miesto. V prípade, ak SZČO bude svoje služby poskytovať v priestoroch spoločnosti, ktorej služby poskytuje, správne by bolo, ak by si kancelárske miesto od spoločnosti prenajímal.
- Pracovné prostriedky – SZČO by mal k poskytovaniu služieb využívať svoje vlastné zariadenia ako mobilný telefón, stolový počítač či notebook. Častokrát však SZČO používa práve zariadenia obchodného partnera, a to bez preukázateľného odôvodnenia.
- Pokyny – SZČO by sa mal pri poskytovaní služieb riadiť objednávkou alebo zmluvou, nie pokynmi od obchodného partnera. Pokyny sú charakteristické pre pracovný pomer, kedy zamestnanec vykonáva prácu na základe pokynov zamestnávateľa. S tým je spojená nízka miera samostatnosti SZČO, ktorá môže byť taktiež posúdená ako znak závislej práce.
- Nezastupiteľnosť – SZČO by mal mať oprávnenie zvoliť si subdodávateľa. Ak tomu tak nie je, dá sa povedať, že SZČO je nezastupiteľnou a služby musí poskytovať osobne, čo je ďalším znakom závislej práce.
- Dlhodobé poskytovanie služieb výlučne jednej spoločnosti – v prípade švarcsystému, ktorého cieľom je v podstate nahradiť zamestnanca SZČO je bežné, že spoločnosti majú záujem na tom, aby táto osoba poskytovala služby iba pre nich. V niektorých prípadoch sa SZČO dokonca predstavuje ako zamestnanec spoločnosti (napr. v päte emailu).
- Rovnaká náplň práce – ak má SZČO rovnaký predmet činnosti ako zamestnanci, t.j. fakticky vykonáva rovnakú prácu ako oni, ibaže na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ide o ďalší zjavný znak zastretého pracovného pomeru.
Ak sa v zmluvách so samostatne zárobkovo činnými osobami nachádzajú ustanovenia obsahujúce vyššie uvedené, odporúčame ich zo zmlúv odstrániť alebo ich podľa potreby zmeniť či nahradiť, napr. dodatkom k zmluve.
Praktické prípady zastretého pracovného pomeru
Nad rámec toho, čo je uvedené vyššie je možné uviesť aj príklad toho, čo bolo inšpektorátom posúdené ako nelegálna práca. V prvom prípade fyzická osoba síce disponovala osvedčením o živnostenskom oprávnení, avšak na úplne iný predmet podnikania ako ten, ktorý bol dohodnutý v zmluve o obchodnej spolupráci. Inšpektorát práce konštatoval, že došlo k naplneniu všetkých znakov závislej práce a nebolo pochýb, že ide o zastretý pracovný pomer.
Ďalším príkladom sú osoby vykonávajúce činnosť v oblasti stavebníctva. Fyzické osoby, ktoré majú osvedčenie o živnostenskom oprávnení na nimi vykonávanú činnosť (napr. murár), ju síce skutočne vykonávajú a bolo by to v poriadku, ak by tieto fyzické osoby túto činnosť nevykonávali na základe zmluvy o obchodnej spolupráci výlučne len pre jediného obchodného partnera.
V IT sektore sú zastreté pracovné pomery taktiež relatívne bežné. Ak by programátor vykonával činnosť iba pre jednu spoločnosť, môže dôjsť k naplneniu znakov švarcsystému.
Pri kontrole zo strany príslušného inšpektorátu práce sa inšpektori zameriavajú práve na zisťovanie znakov závislej práce. Vykonávajú rozhovory s konkrétnymi osobami (aj so SZČO), ktorým kladú otázky zamerané na to, aby inšpektori vedeli posúdiť, či ide o výkon práce. Môžu sa pýtať otázky ako „Aká je vaša pracovná doba?“, „Aká je vaša mzda“, „Kto Vám prideľuje prácu?“, „Kto schvaľuje vaše absencie?“ či napríklad „Kto je vás nadriadený?“. Inšpektori následne svoje zistenia spisujú do zápisníc.
Existujú rôzne možnosti ako správne nastaviť vzťah so samostatne zárobkovo činnou osobou. Všetky však budú závisieť od konkrétnych okolností posudzovaného prípadu a preto odporúčame obrátiť sa na skúseného advokáta, ktorý dokáže vzťah medzi samostatne zárobkov činnou osobou a spoločnosťou nastaviť tak, aby neexistovala hrozba žiadnej sankcie zo strany príslušných orgánov.
