AKMV 
Tzv. pracovná dovolenka je originálny projekt medzinárodnej spolupráce, cieľom ktorého je „podporiť mladých ľudí, ktorí chcú vycestovať do inej krajiny spoznať nové kultúry a umožniť im počas ich pobytu študovať a zároveň krátkodobo vykonávať zárobkovú činnosť (zdroj: upsvr)
Ku dnešnému dňu uzatvorila Slovenská republika medzinárodné zmluvy o pracovnej dovolenke s Kanadou a Novým Zélandom. Zároveň uzneseniami vlády Slovenskej republiky došlo schváleniu programu pracovnej dovolenky pre účastníkov z Taiwanu, Austrálie a Japonska na území Slovenskej republiky.
Zmluva medzi Slovenskou Republikou a Kanadou
Dňa 20. júla 2010 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých. Zmluva nadobudla platnosť 1. júla 2011. Úplné znenie Zmluvy možno nájsť tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/171/
Podľa Článku 2 Zmluvy sa Zmluva vzťahuje na:
- absolventov univerzít, ktorí chcú získať ďalšiu odbornú prípravu v hostiteľskom zmluvnom štáte na základe vopred dohodnutej pracovnej zmluvy v záujme podpory svojho kariérneho rastu,
- študentov zapísaných na univerzitách vo svojom domovskom štáte, ktorí si chcú doplniť časť svojho akademického študijného plánu v hostiteľskom zmluvnom štáte prostredníctvom vopred dohodnutej odbornej stáže alebo pracovného pobytu, na základe dohody medzi univerzitami,
- občanov, ktorí chcú získať ďalšiu odbornú prípravu v hostiteľskom zmluvnom štáte na základe vopred dohodnutej pracovnej zmluvy na podporu svojho kariérneho rastu,
- študentov zapísaných na štúdium vo vzdelávacích inštitúciách vo svojom domovskom štáte, ktorí majú záujem vycestovať do hostiteľského zmluvného štátu počas svojich prázdnin a ktorí chcú byť na určitý čas príležitostne zamestnaní,
- občanov, ktorí chcú vycestovať do hostiteľského zmluvného štátu a ktorí chcú byť na určitý čas príležitostne zamestnaní.
Osoby uvedené v Článku 2 Zmluvy môžu podať žiadosť príslušnému diplomatickému alebo konzulárnemu úradu hostiteľského štátu, ak spĺňajú ďalšie podmienky podľa Článku 3 Zmluvy:
- v deň podania žiadosti dovŕšili vek 18 rokov a nie sú starší ako 35 rokov,
- sú slovenskými občanmi s trvalým pobytom v Slovenskej republike alebo kanadskými občanmi s trvalým pobytom v Kanade a sú držiteľmi platného slovenského alebo kanadského cestovného pasu,
- majú spiatočnú letenku alebo dostatočné finančné prostriedky na zakúpenie takejto letenky a môžu preukázať dostatok finančných prostriedkov na pokrytie svojich nákladov na začiatok ich pobytu v hostiteľskom zmluvnom štáte,
- ak oprávnený občan nemôže preukázať pred svojím vstupom na územie hostiteľského zmluvného štátu, že má poistné krytie v hostiteľskom zmluvnom štáte platné na celý čas oprávneného pobytu v štáte, musí uzavrieť poistenie pokrývajúce náklady zdravotnej starostlivosti vrátane hospitalizácie a poistenia nákladov na repatriáciu,
- spĺňajú ďalšie požiadavky slovenských vnútroštátnych právnych predpisov o vstupe a pobyte cudzincov alebo kanadských imigračných právnych predpisov vrátane predpisov upravujúcich vstup na územie Kanady, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až d),
- podľa charakteru prípadu:
- preukážu, že majú vopred dohodnutú pracovnú zmluvu, stáž alebo pracovný pobyt,
- predložia doklad preukazujúci, že sú zapísaní na univerzite vo svojom domovskom štáte,
- potvrdia svoj úmysel cestovať v hostiteľskom zmluvnom štáte s možnosťou získať príležitostné zamestnanie.
Podľa Článku 3 ods. 2 Zmluvy „Oprávnení občania môžu ustanovenia tejto zmluvy využiť najviac dvakrát s podmienkou, že to bude podľa dvoch rozdielnych kategórií ustanovených v článku 2 tejto zmluvy, pričom oba pobyty nemôžu na seba bezprostredne nadväzovať. Žiadny z pobytov nesmie presiahnuť 12 mesiacov.“
Po schválení žiadosti udelí príslušný diplomatický alebo konzulárny úrad žiadateľovi doklad, ktorý mu zabezpečuje vstup a pobyt na území hostiteľského štátu najviac na 12 mesiacov s uvedením dôvodu pobytu (v prípade Slovenskej republiky je týmto dokladom národné vízum, v prípade Kanady odporúčací list a vízum, ak sa vyžaduje).
V súlade s Článkom 6 Zmluvy získajú slovenskí občania, ktorým bol udelený odporúčací list a vízum (ak sa vyžaduje), „po príchode na územie Kanady bez ohľadu na situáciu na trhu práce, povolenie na zamestnanie platné na celom území Kanady počas ich povoleného pobytu.“
Na záver je dôležité pripomenúť, že „S občanom každého zo zmluvných štátov, na ktorého sa vzťahuje táto zmluva, sa v oblasti pracovných podmienok a miezd zaobchádza rovnako ako s občanom hostiteľského zmluvného štátu podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov. V prípade Slovenskej republiky sa uplatňujú vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa pracovných podmienok a miezd vrátane sociálneho poistenia (Článok 7 ods. 2 Zmluvy).“
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom
Dňa 14. júna 2011 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky. Zmluva nadobudla platnosť 17. apríla 2012. Úplné znenie Zmluvy možno nájsť tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/159/
Štátny občan Slovenskej republiky, ktorý podáva žiadosť o vydanie dočasného víza platného na obdobie 12 mesiacov na území Nového Zélandu a štátny občan Nového Zélandu, ktorý požiada o vydanie národného víza platného na obdobie 12 mesiacov na území Slovenskej republiky, musí spĺňať nasledujúce podmienky (Článok 1 a 6 Zmluvy):
- hlavným cieľom pobytu je dovolenka na území hostiteľského štátu spojená so zamestnaním a štúdiom, ktoré je skôr príležitostným ako hlavným cieľom pobytu;
- v čase podania žiadosti je vo veku od 18 do 35 rokov vrátane;
- nie je sprevádzaný závislými osobami;
- je držiteľom platného pasu domovského štátu;
- má lístok platný na odchod z hostiteľského štátu alebo finančné prostriedky postačujúce na jeho zakúpenie;
- má dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojho pobytu na území hostiteľského štátu podľa rozhodnutia príslušných orgánov;
- zaplatí príslušný poplatok za žiadosť o dočasné vízum;
- má komplexné zdravotné poistenie platné na obdobie celého svojho pobytu na území hostiteľského štátu;
- spĺňa zdravotné a morálne požiadavky predpísané Novým Zélandom a podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky a
- nezúčastnil sa programu predtým.
Treba mať však na pamäti, že aj v prípade, ak žiadateľ splní všetky tieto podmienky, každý zo zmluvných štátov je stále oprávnený „v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi odmietnuť akúkoľvek žiadosť o udelenie víz podľa tejto zmluvy, ktorú prijme (Článok 11 ods. 1 Zmluvy).“
Podľa Článku 11 ods. 2 Zmluvy zas môže každý hostiteľský štát „v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi odoprieť vstup na svoje územie akejkoľvek osobe, ktorej bolo udelené vízum podľa tejto zmluvy, alebo odsunúť z územia osobu, ktorej bolo udelené vízum podľa tejto zmluvy, ak bol tejto osobe povolený vstup na jej územie.“
Hostiteľské štáty sa zaväzujú vydať v jednom kalendárnom roku najviac 100 víz občanom druhého zmluvného štátu na účely pracovnej dovolenky (Článok 2 ods. 1 a Článok 7 ods. 1 Zmluvy).
Hostiteľské štáty sa zároveň v súlade s Článkom 5 a 10 Zmluvy zaväzujú, že neumožnia občanom druhého zmluvného štátu na základe programu pracovnej dovolenky vykonávať „dlhodobé zamestnanie ani zapojiť sa do pracovného pomeru u jedného zamestnávateľa na obdobie presahujúce 6 mesiacov počas ich pobytu“ na území hostiteľského štátu. Hostiteľský štát sa tiež zaväzuje umožniť občanom druhého zmluvného štátu, ktorý vstúpili na jeho územie na základe programu „zapísať sa do vzdelávacích alebo študijných kurzov nepresahujúcich trvanie kurzu 6 mesiacov počas ich pobytu“ na území hostiteľského štátu.
