AKMV 
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o právne služby a poradenstvo nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk, obratom Vás budeme kontaktovať.
Prečítajte si aj:
Pracovný čas a jeho dĺžka
Zákonník práce v § 85 ods. 1 definuje pracovný čas ako časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Od pojmu pracovný čas je však potrebné odlišovať pojem dĺžka pracovného času ako časové ohraničenie doby, v ktorej zamestnanec pracuje podľa pracovnej zmluvy. V uvedenom zmysle práca zamestnanca v rámci dohodnutej dĺžky pracovného času je synalagmatickou povinnosťou vo vzťahu k povinnosti zamestnávateľa platiť mzdu zamestnancovi za vykonanú prácu. Trvanie pracovnej povinnosti je zmluvnými stranami dohodnuté v pracovnej zmluve jednak v podobe trvania pracovného pomeru, jednak v podobe dĺžky pracovného času.
V súvislosti s dĺžkou pracovného času Zákonník práce v § 85 ods. 4 ustanovuje, že pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak tento zákon neustanovuje inak.
Následne v § 85 ods. 5 Zákonník práce ustanovuje, že pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne. Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.V kolektívnej zmluve sa môžu zástupcovia zamestnancov dohodnúť na inej dĺžke pracovného času, avšak len s prihliadnutím na kogentné ustanovenia Zákonníka práce a iných pracovnoprávnych predpisov.
Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce je ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času, je určený týždenný pracovný čas.
Ustanovený týždenný pracovný čas má pre zamestnanca podstatný význam, nakoľko zamestnávateľ zásadne nesmie od zamestnanca požadovať, aby vykonával prácu nad ustanovený týždenný pracovný čas. Dĺžka ustanoveného týždenného pracovného času v jednozmennej prevádzke je Zákonníkom práce ustanovená najviac na 40 hodín týždenne. Výhodnejšiu právnu úpravu ustanoveného týždenného pracovného času majú zamestnanci v dvojzmennom pracovnom režime, najviac 38 a ¾ hodiny a týždenný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v trojzmennom pracovnom režime a v nepretržitej prevádzke je najviac 37 a ½ hodín týždenne.
Zákonník práce v § 85 ods. 9 upravuje: Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
Pracovný čas zdravotníckeho zamestnanca
V zmysle § 85a ods. 1 Z8konnika práce: Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.
Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.
Príklad
Za príklad uvedeného postihu by bolo možné považovať aj skončenie pracovného pomeru so zamestnancom v skúšobnej dobe, ak by existovala príčinná súvislosť medzi odmietnutím súhlasu zamestnanca s predlženým týždenným pracovným časom a skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času so zdravotníckym zamestnancom:
- a) upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,
- b) viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.
Zamestnanec pracujúci v režime podľa § 85a Zákonníka práce je oprávnený udelený súhlas so zvýšeným rozsahom týždenného pracovného času odvolať. Odvolanie súhlasu je jednostranným právnym úkonom zamestnanca v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Odvolanie súhlasu zamestnanca je platné aj pri nedodržaní písomnej formy, pričom odvolanie súhlasu je účinné uplynutím jedného mesiaca od jeho písomného oznámenia zamestnávateľovi.
Zvýšenie rozsahu týždenného pracovného času na 56 hodín v maximálnom rozvrhom období štyroch mesiacoch je na základe vyššie uvedeného ustanovenia Zákonníka práce možné len pri splnení nasledujúcich podmienok:
- zamestnanec musí mať status zdravotníckeho zamestnanca,
- zamestnanec s takýmto rozsahom týždenného pracovného času súhlasí,
- rozsah týždenného pracovného času v rozvrhovom období maximálne štyroch mesiacoch nesmie prekročiť 56 hodín,
- zamestnanec je oprávnený odvolať svoj súhlas,
- príslušný orgán (inšpekcia práce) môže v prípade ohrozenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výkon takejto práce v dlhšom rozsahu týždenného pracovného času obmedziť alebo zakázať.
