Ako vymôcť od otca dieťaťa vyššie výživné?

Dobrý deň,

zvýšenie výživného je možné, až keď jeho suma bola pevne určená rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov, ktorá bola schválená súdom. Na základe Vašej otázky môžeme predpokladať, že suma 80 EUR na mesiac je určená súdom.

Podľa ustanovenia § 78 Zákona o rodine (ďalej ako „ZR“) súdne rozhodnutia o výške výživného možno meniť v prípade, ak sa zmenia pomery, na základe ktorých sa určovala pôvodná výška výživného. Môže ísť napríklad o navýšenie výdavkov oprávnenej osoby, zvýšenie príjmu povinnej osoby, akákoľvek zmena majetkových pomerov, alebo napríklad zmena zdravotného stavu. K tejto zmene povinnosti platiť väčšie výživné prichádza na návrh, poprípade súd môže rozhodnúť aj ex offo (z úradnej povinnosti), ak sa jedná o maloleté dieťa.

Rozhodnutie Krajského súdu 24CoP/24/2014 zo dňa 30. apríla 2014 : V tomto prípade išlo o situáciu, kedy naposledy bola výška výživného stanovená rozsudkom Okresného súdu Skalica dňa 10. novembra 2010. Od tohto rozhodnutia prešli tri roky a výška výživného odvtedy nebola upravovaná, pričom v tom čase už nezodpovedala potrebám detí ani zvýšeným nákladom na ich život. Krajský súd preto rozhodol o navýšení výživného – pre maloletú zo sumy 95 € na 150 € mesačne a pre maloletého z pôvodných 90 € na 120 € mesačne. Súd zároveň konštatoval, že otec detí je schopný túto sumu hradiť zo svojho príjmu bez toho, aby tým ohrozil svoje základné životné potreby.

So spísaním návrhu na zvýšenie výživného Vám radi pomôžeme. Neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese recepcia@akmv.sk.

Zákon o rodine (ZR) stanovuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom „je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR).“

Každý z rodičov sa podieľa na vyživovacej povinnosti „podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 ZR).“ Zároveň platí, že „výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 ZR)“.

Zákon o rodine dáva Vašej priateľke v zásade dve možnosti:

1. buď sa s otcom svojho dieťaťa dohodne na výške výživného (dohodu je potrebné predložiť súdu na schválenie), alebo
2. podá návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti (§ 65 ods. 1 ZR). Podmienkou podania návrhu je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Upozorňujeme, že popri konaní o výživnom súd s najväčšou pravdepodobnosťou otvorí aj konanie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti. V rozhodnutí tak určí nielen výšku výživného (ktoré možno v prípade maloletého požadovať aj spätne), ale aj rodiča, ktorému bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Tomuto rodičovi súd vyživovaciu povinnosť nenariadi, nakoľko sa predpokladá, že jeho vyživovacia povinnosť bude zabezpečená zverením dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 4 ZR: „Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.“

Ďalšími východiskami súdu pri určovaní vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 ZR).

K výške výživného spolu aj s odporúčacou tabuľkou výšky výživného nájdete viac informácií v našom článku: Informácie k výživnému vrátane tabuľky výživného

Na okraj uvádzame, že ak výživné ešte nebolo určené súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov schválenou súdom (ako predpokladáme na základe Vašej otázky) a otec dieťaťa platil výživné takpovediac „dobrovoľne“, nemožno žiadať súd, aby prikázal zvýšiť výživné. Zvýšenie či zníženie výživného je možné len vtedy, ak už bola určená pevná suma výživného. Navyše, v takom prípade je vždy nevyhnutné preukázať, že nastala taká zmena pomerov (z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodnej sumy výživného), ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného (§ 78 ods. 1 ZR).   

V prípade záujmu o právne služby nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk.