Azyl na Slovensku

Do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu je pobyt žiadateľa, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana považovaný za oprávnený. Tento oprávnený pobyt vzniká hneď po podaní žiadosti o udelenie azylu na príslušnom policajnom oddelení.

Počas konania o udelenie azylu je žiadateľ oprávnený pohybovať sa po území Slovenskej republiky. Takýto pohyb môže byť obmedzený v prípade, ak žiadateľ opakovane požiadal o udelenie azylu.

Počas celého konania o udelenie azylu má žiadateľ právo zdržiavať sa v pobytovom tábore, v ktorom prevažne prevláda otvorený režim. Na to, aby sa žiadateľ o azyl mohol legálne pohybovať po území Slovenska je nutné, aby mu bola udelená priepustka migračným pracovníkom pobytového tábora. Priepustka môže byť vydaná najdlhšie na 7 dní a je nutné o ňu požiadať migračného pracovníka.

Spolu s priepustkou je nutné mať pri sebe aj preukaz, na základe ktorého dokážete preukázať, že ste žiadateľom o azyl. V prípade, ak by tieto náležité písomnosti pri sebe žiadateľ nemal, azylové konanie sa môže zastaviť.

V zmysle § 22 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. zákona o azyle ministerstvo môže povoliť pobyt mimo pobytového tábora na základe písomnej žiadosti žiadateľa o azyl, ak je žiadateľ schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov. Alebo, ak v zmysle § 22 ods. 4 „štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo cudzinec s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.“

Taktiež je potrebné upozorniť, že žiadateľ nemôže opustiť územie Slovenskej republiky, čo znamená, že nemá povolený vstup do iného členského štátu alebo schengenského priestoru.

Úvodom je potrebné vedieť, do akého štátu chce azylant cestovať a či tento je domovským štátom. V prípade, ak by tomu bolo tak, tu je na mieste potrebné vychádzať z príslušných ustanovení § 15 a nasl. zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o azyle“), nakoľko konanie o azyle začína ex offo, na podnet ministerstva.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o azyle:

 „Ministerstvo odníme azyl, ak

a) azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,

b) azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,

c) azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,

d) azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom, napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí, ak azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,

e) azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,

f) azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,

g) je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa  13 ods. 2 alebo 3, alebo ak je dôvod podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) alebo

h) bol udelený len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zákon o azyle však uvádza základné povinnosti pre azylanta, z ktorých nevyplýva tá skutočnosť, že by tento nemohol cestovať mimo územia EÚ (samozrejme za predpokladu dodržania všetkých zákonných ustanovení, napr. zákon o pobyte cudzincov a pod., z ktorého je okrem iného zrejmé, že cudzinec musí cestovať s platným cestovným dokladom a podobne.).

Podľa dikcie § 26 zákona o azyle povinnosti azylanta sú nasledovné:

Azylant je povinný:

a) spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii,

b) oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,

c) dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,

d) oznámiť bezodkladne ministerstvu

1. nadobudnutie štátneho občianstva,
2. udelenie azylu²)iným členským štátom Európskej únie,
3. udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.

Povinnosť neopustiť územie EÚ takejto osobe z vyššie uvedeného nevyplýva, na druhej strane azylant je povinný dodržiavať ustanovenia týkajúce sa podmienok udelenia azylu, to znamená, že dodržať dôvody, pre ktoré mu bol azyl udelený a tieto vyplývajú z ust. § 8, § 9 § 10 zákona o azyle – prenasledovanie z rasových náboženských alebo iných dôvodov, taktiež z humanitárnych dôvodov alebo za účelom zlúčenia rodiny.

Cestovný doklad pre azylanta upravuje zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o cestovných dokladoch“)  V zmysle ustanovenia § 13 zákona o cestovných dokladoch môže byť cestovný doklad cudzinca vydaný osobe, ktorej bol na území Slovenskej republiky udelený azyl. Na tento cestovný doklad cudzinca pre azylanta sa nevzťahujú žiadne obmedzenia, zákon definuje dôvody, pre ktoré sa takýto typ dokladu nevydá, a tieto sú skôr administratívneho charakteru spojené s neúplnými žiadosťami o vydanie. Taktiež nie sú dané podmienky pre odmietnutie predĺženia cestovného dokladu.

To znamená, že nemôže byť v takomto cestovnom doklade uvedené, kam cudzinec nemôže vycestovať, ani sa takýto cestovný doklad nevydáva pod podmienkou, že cudzinec nemôže vycestovať do krajiny pôvodu, resp. do krajiny,  voči ktorej mu bola poskytnutá ochrana. Rovnako tak  cudzinec, resp. azylant nepotrebuje mať súhlas Slovenskej republiky, či môže cestovať mimo územia SR, resp. EÚ (logicky by to bolo popretím účelu a zmyslu zákona) a to ani do tretích krajín, obdobne to platí aj pre krajinu pôvodu azylanta. Samozrejme, je potrebné mať na zreteli podmienky, za ktorých je možné odňať azyl, ako je definované vyššie.

Problémom by tak bol kontakt so štátom, z ktorého azylant odišiel z dôvodov, pre ktoré mu bol udelený azyl, alebo kontaktoval orgány tohto štátu. Dôvod by bolo potrebné vysvetliť (inak sa môže prihliadať ak napr. návšteva bola v nevyhnutnej miere a najmä krátkodobého charakteru).

Ak by bol azyl odňatý rozhodnutím príslušného orgánu, je možné podať opravný prostriedok na súd. Lehota je 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia s výnimkou rozhodnutia o odňatí azylu podľa § 10 zákona o azyle (pri zlúčení rodiny) udeleného na tri roky, proti ktorému sa opravný prostriedok podáva do 20 dní od doručenia rozhodnutia má odkladný účinok, čo znamená, že azyl platí, až kým súd v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia o odňatí azylu právoplatne nerozhodne.