Bránenie v styku s dieťaťom

Súčasťou rozhodnutia súdu o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa je aj úprava
rodičovských práv a povinností k ich dieťaťu (§ 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine,
ďalej ako „ZR“), medzi ktoré zaraďujeme aj právo rodičov stýkať sa s ich maloletým dieťaťom.
Podmienky a pravidlá styku určí súd vo výroku rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej
starostlivosti.

Prečítajte si aj: Aké sú práva a povinnosti rodičov voči deťom?

Podľa § 25 ods. 4 ZR „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom (…), súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“

Dôležité je, aby rodič, ktorý je ukrátený na svojom práve stýkať sa so svojím dieťaťom, vedel
objektívne preukázať jednak určité nastavenie režimu osobnej starostlivosti, jednak jeho opakované, bezdôvodné a zámerné porušovanie druhým rodičom. Na to mu slúži práve rozhodnutie súdu, ktorým súd upravil styk oprávneného rodiča s jeho maloletým dieťaťom na čas po rozvode.

Ako však upozorňujú autori Bános a Košútová, „Nepostačuje výrok súdu, ktorým „ponecháva úpravu styku na dohodu rodičov“ alebo ktorým „súd styk s maloletým dieťaťom upravuje bez obmedzenia“. V týchto prípadoch ide o tzv. nevykonateľné súdne rozhodnutia a bude potrebné, aby sa oprávnený rodič domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom v samostatnom súdnom konaní (zdroj: Bános, Košútová: Zákon o rodine – EPI komentár).

Aj podľa rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 20CoP/57/2021 sa pre aplikáciu § 25 ods. 4 ZR „vyžaduje už existencia právoplatného rozhodnutia o osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletej t.j. rozhodnutia vo veci samej.“ Ako ďalej uvádza súd v citovanom rozsudku, v prípade, že takéto rozhodnutie absentuje, ukrátený rodič má „právo, ale aj procesný priestor zdôvodniť potrebu zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti v rámci konania o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému, respektíve v rámci konania o úprave práv a povinností k maloletému na časť rozvodu t.j. v konaní vo veci samej.“

Súd zároveň upozorňuje, že nárok rodiča podľa § 25 ods. 4 ZR nemožno riešiť v konaní o nariadení neodkladného opatrenia.

Neodkladné opatrenie vo veciach maloletých detí

Dobrý deň,

Ak sa rozvádzajúci sa manželia nedokážu dohodnúť na pravidlách styku s ich maloletým dieťaťom, upraví styk v rozhodnutí o rozvode súd (§ 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, ďalej ako „ZR“). Takto určené pravidlá styku sa však vzťahujú len na osoby, ktorým je rozhodnutie určené, nemožno z nich vyvodzovať obmedzenie či zákaz styku s maloletým aj pre iné osoby, s ktorými rozvedení rodičia prichádzajú do pravidelného kontaktu.

Je síce pravdou, že súd môže v záujme maloletého a ak to vyžadujú pomery v rodine upraviť jeho styk aj s inými jemu blízkymi osobami (§ 25 ods. 5 ZR), no je veľmi nepravdepodobné, že nová priateľka jeho otca patrí do okruhu týchto osôb.

Pripomíname, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov „V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je ústredným záujmom a predovšetkým sa prihliada na záujem maloletého dieťaťa na zdravom fyzickom a psychickom vývoji, pričom tento pojem – záujem maloletého dieťa, nie je možné zamieňať s individuálnymi záujmami rodičov alebo s ich individuálnymi predstavami o starostlivosti o maloleté dieťa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 81/2014).“