Čo patrí a čo nepatrí do BSM?

K predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) uvádza Občiansky zákonník v § 143 nasledovné: „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“ 

Okrem zákonných výnimiek (ako napr. dedenie či darovanie) môže byť predmetom BSM v podstate všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby, ak to manželia (poprípade len niektorý z nich), nadobudli alebo získali za trvania manželstva jedným zo zákonných spôsobov (ako napr. zmluvou, vydržaním či vytvorením veci). 

Pod pojem „vytvorenie veci“ možno zahrnúť i postavenie stavby (teda aj rodinného domu). Na zodpovedanie otázky, či stavba, s výstavbou ktorej sa začalo ešte pred uzatvorením manželstva, avšak k jej dokončeniu došlo až za trvania manželstva, patrí do BSM, je s ohľadom na judikatúru potrebné zistiť, či manželia za trvania manželstva takúto stavbu spoločne už len dokončovali alebo spoločne vytvárali. 

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 44/1993) platí, že ak už na stavbe boli v okamihu uzavretia manželstva vykonané prvky dlhodobej životnosti (takýmito prvkami sa rozumejú zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcia strechy ako i schodisko), za trvania manželstva je dokončovaná už jestvujúca vec. V takomto prípade teda stavba nebude patriť do BSM a bude vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý ju začal stavať ešte pred uzavretím manželstva. Ak by však prvky dlhodobej životnosti na stavbe v okamihu uzavretia manželstva vykonané ešte neboli, nemožno takúto stavbu považovať za vec v právom zmysle slova. V takomto prípade teda stavba nebude patriť do výlučného vlastníctva toho z manželov, ktorý ju začal stavať ešte pred uzavretím manželstva. Takáto stavba totiž bude patriť do BSM bez ohľadu na skutočnosť, že k začatiu prác na nej došlo ešte pred uzavretím manželstva. 

Zároveň dodávame, že hnuteľné veci nachádzajú sa v dome, ktoré sa nadobudli počas manželstva z prostriedkov patriacich do BSM, by mohli byť v BSM a teda bude mať nárok na ne aj druhý manžel.

Prečítajte si aj:

Ako je to s darovanými vecami v rámci BSM, je dar súčasťou BSM?

Zápis len jedného z manželov do katastra počas manželstva

V prípade, ak ste zdedili nehnuteľnosť počas manželstva, nespadá do bezpodielového spoluvlastníctva. Daná skutočnosť vyplýva aj z § 143 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník: „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

To znamená, že nehnuteľnosť je vo výlučnom a individuálnom vlastníctve toho manžela, ktorý bol dedičom. V prípade rozvodu manžel nemá nárok na nehnuteľnosť, nakoľko ste výlučným vlastníkom len vy. Ak budete svoju nehnuteľnosť chcieť darovať nepotrebujete súhlas manžela.

Manželia sa počas manželstva môžu dohodnúť na rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva, čo znamená, že pri dohode o rozšírení môžu veci zdedené alebo darované patriť do bezpodielového spoluvlastníctva. Takáto dohoda sa zriaďuje notárskou zápisnicou.

Čo patrí a čo nepatrí do BSM?

Základným ustanovením, ktoré vymedzuje spôsobilý predmet BSM, je § 143 Občianskeho zákonníka (OZ), v zmysle ktorého „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

Generálnym pravidlom teda je, že všetko, čo nadobudnú manželia za trvania manželstva, spadá do režimu BSM. To však neplatí, ak ide o vec nadobudnuté dedením či darom. Ak bude vec darovaná v čase trvania manželstva čo aj obom manželom (napr. svadobný dar), nebude predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ale nanajvýš predmetom „obyčajného“ podielového spoluvlastníctva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 136 až § 142 OZ. 

Do BSM nepatria ani veci, ktoré podľa ich povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Kľúčovým je v tomto kontexte slovo „povaha“.  Podľa rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2Co/116/2017 z 20. júna 2018: „Pri posudzovaní vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov treba skúmať, či vec je skutočne spôsobilá slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a zároveň, či takémuto výkonu aj slúži. Ak sú tieto predpoklady splnené, vec bude patriť do oddeleného (samostatného) majetku toho z manželov, ktorého osobným potrebám alebo výkonu povolania slúži, a to bez ohľadu na to, akú má hodnotu a ako bola nadobudnutá. Nezáleží ani na tom, či pôjde o veci značnej hodnoty alebo o veci cenné so zreteľom na celkovú úroveň majetku manželov. K týmto majetkovým hodnotám sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorom môže druhý manžel žiadať, aby sa mu nahradilo to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na takýto samostatný majetok.“

K predmetu BSM sa vyjadril vo svojom rozsudku aj Krajský súd Banská Bystrica (12Co/240/2019):“Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí ani majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov pred uzavretím manželstva. Rozhodujúcim je okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci. Použitie spoločných prostriedkov prípadne výlučných prostriedkov nemôže nič zmeniť na vlastníctve už raz nadobudnutom, ale možno k nim prihliadnuť pri prípadnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Veci získané výmenou za vec, alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci). Všetky ostatné veci zásadne patria do BSM. Ide najmä o všetky príjmy a úspory z príjmov z pracovného pomeru alebo z podnikateľskej činnosti, príjmy zo sociálneho zabezpečenia, úspory, výhry z lotérií, z výherných vkladných knižiek, výnosy z majetku manželov a pod..“

Čo sa týka častej otázky ohľadom dlhov manželov, „Vo všeobecnosti platí, že spoločné záväzky (dlhy) manželov nie sú predmetom BSM. Tieto záväzky však nemožno opomenúť pri vyporiadaní tohto spoluvlastníctva, keďže patria do majetkových vzťahov manželov a úzko súvisia s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. (…) Podstatné je preukázanie toho, že takýto záväzok ku dňu zániku BSM existoval a v akom rozsahu a že išlo o spoločný záväzok oboch manželov. Manžel, ktorý sa po zániku BSM podieľal na úhrade spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, napr. splácal splátky úveru alebo úver v plnom rozsahu vyplatil, má právo na ich náhradu. Táto skutočnosť sa následne premietne do výroku súdu o povinnosti jedného z manželov vyplatiť druhému manželovi určitú finančnú sumu na vyrovnanie ich podielov. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že pri nevyrovnaných spoločných dlhoch manželov, ktoré existujú v čase vyporiadania BSM je potrebné, aby súd ich výšku v čase vyporiadania premietol do výroku rozhodnutia a zohľadnil to, čo ten-ktorý z manželov na úhradu spoločných dlhov zaplatil, resp. čo na základe spoločnej pohľadávky získal a aby prípadne rozhodol aj o doposiaľ nezaplatenom príslušenstve vyporiadavanej sumy (rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3Co/41/2021 zo 28. septembra 2022).“

Rovnako ako dar, ani veci nadobudnuté dedením len jedným manželom nie sú predmetom BSM, ale sú vo výlučnom vlastníctve toho, kto ich zdedil. Čiže aj v prípade, ak manželka zdedila či už peňažné prostriedky alebo iné veci (hnuteľné, nehnuteľné), nemá druhý manžel na ne v rámci vyporiadania BSM nárok. 

K uvedenej otázke sa slovenské súdy vyjadrovali nasledovne:

Podľa rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 6C/14/2020 „Čo sa týka sporných prostriedkov na dôchodkovom účte žalovaného, súd sa stotožnil s jeho tvrdením, že do BSM nepatrí tretí pilier dôchodkového sporenia. Avšak manžel, ktorý si uhrádzal tretí pilier z majetku patriaceho do BSM, t.j. zo mzdy, musí vrátiť túto sumu späť do BSM.“

Súd dodal, že „Vklad na zamestnaneckej zmluve o doplnkovom dôchodkovom poistení ako príspevok poistenca patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože je tvorený z vyplateného príjmu jedného z manželov (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. 2. 2007 , sp. zn. 13Co/181/2006).

S uvedeným právnym záverom sa stotožnil aj Okresný súd Žilina vo svojom rozsudku sp. zn. 49C/22/2020, podľa ktorého: „Súd nevyporiadal pohľadávky, resp. úspory na osobných dôchodkových účtoch strán sporu, keďže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria vyplatené príjmy (teda príjmy, ktoré manžel prevezme a nie príjmy, na ktoré manželovi len vznikne nárok). Osobné dôchodkové sporenie každého manžela je svojou povahou tvorené za účelom osobnej potreby každého manžela, na ktoré však každému manželovi vznikne nárok až dosiahnutím dôchodkového veku. Dovtedy týmito prostriedkami nie je oprávnený disponovať. Osobné dôchodkové sporenie nie je tvorené z vyplateného príjmu jednotlivého manžela, preto do BSM nepatrí.“