Darovanie polovice domu a BSM

Darovanie časti nehnuteľnosti manželmi svojmu potomkovi je samozrejme možné, aj keď je nehnuteľnosť v BSM. V prípade darovania akejkoľvek časti nehnuteľnej veci synovi alebo inej osobe, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva sa bude vyžadovať súhlas oboch manželov, nakoľko nakladanie s nehnuteľnosťou nemôžeme zaradiť pod nakladanie s bežnou vecou. V zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) platí, že: „bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.“ 

V prípade, ak by obaja manželia súhlasili s darovaním nehnuteľnosti synovi, bude potrebné spísať darovaniu zmluvu spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností. Podpisy prevodcov, teda oboch manželov musia byť v zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znené neskorších právnych predpisov osvedčené. Keďže ide len o jednu polovicu nehnuteľnosti, stali by sa manželia ako bezpodieloví spoluvlastníci ½ nehnuteľnosti spolu s ich synom ako výlučným vlastníkom ½ nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi celej nehnuteľností, pokiaľ by nehnuteľnosť nebola tvorená dvomi samostatnými bytovými jednotkami. 

K náležitostiam darovacej zmluvy si prečítate aj v našom článku.   

Ak by nebol daný súhlas oboch manželov, v uvedenom prípade pôjde o tzv. relatívny dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné namietať vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť vykonaním úkonu. „Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje, voči komu a akým spôsobom sa môže oprávnená osoba dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Tieto skutočnosti sú ustálené súdnou praxou, ktorá rozlišuje dovolanie sa relatívnej neplatnosti: 1/ v občianskom súdnom konaní formou žaloby, ale aj vzájomným návrhom alebo formou námietky, 2/ mimo súdneho konania jednostranným právnym úkonom adresovaným ostatným účastníkom.“ (Rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 03.06.2013, spisová značka: 5C/119/2011). 

Relatívna neplatnosť nenastáva priamo zo zákona, ale je založená na vyvrátiteľnej domnienke, že aj relatívne neplatný právny úkon spôsobuje právne následky, pokiaľ sa oprávnená osoba nedovolá jeho relatívnej neplatnosti. Čiže aj v prípade, ak by druhý manžel nedal súhlas s prevodom nehnuteľností, bol by prevod vlastníckeho práva zrealizovaný platne do okamihu, keď by sa druhý manžel dovolal neplatnosti tohto právneho úkonu. Následne sa však takýto právny úkon stáva neplatným od úplného začiatku, čiže s účinkami ex tunc.