Dedenie novoobjaveného majetku poručiteľa

Dedičské konanie sa končí právoplatným uznesením notára ako súdneho komisára, ktorým sa dedičstvo považuje za vyporiadené. Častokrát však dochádza k situácii, že aj po právoplatnom skončení dedičského konania sa objaví dodatočný majetok poručiteľa, ktorý nebol „prededený“ buď z dôvodu, že o ňom dedičia nevedeli, alebo sa domnievali, že ho nie je potrebné nahlásiť. Ak by sa však objavili len ďalšie dlhy poručiteľa, dodatočné dedičské konanie sa nezačne, nakoľko v zmysle § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) zodpovedajú dedičia za dlhy poručiteľa priamo zo zákona (zdroj: Smyčková, Števček, Löwy, Tomašovič a kol.: Civilný mimosporový poriadok – Komentár, 2. vydanie, C.H. Beck, 2024, s. 780-784).

Predmet konania

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/168/2014 z 26. mája 2015: „Zo samej podstaty konania o dodatočnom prejednaní „novo objaveného majetku“ poručiteľa (§ 175 O.s.p.) vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako „novo objavený“ len dosiaľ neprejednaný majetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa).

Dôvodom pre prejednanie majetku, ktorý už bol v pôvodnom konaní považovaný za dedičstvo, nemôže byť skutočnosť, že dosiaľ nedošlo k zápisu tých (spolu)vlastníckych práv dediča v katastri nehnuteľností, ktoré už nadobudol dedením.

V konaní o dodatočnom prejednaní „novo objaveného majetku“ postupom podľa ustanovenia § 175 O.s.p. nemá ísť ani o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje „dedičská vec“ ako taká. Súd v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje. Opätovnému prejednaniu tých istých nehnuteľností (§ 175 O.s.p.), ktoré už boli predmetom právoplatne skončeného konania o dedičstve bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 O.s.p.).“

Príslušná právna úprava

Postup dedenia novoobjaveného majetku po poručiteľovi je upravený v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“).

Podľa § 211 CMP:

1. Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
2. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
3. Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa.

Podľa § 159 CMP: Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.

Začatie konania

V zmysle § 174 ods. 1 CMP: Konanie je začaté na návrh, ak je z neho zjavné, že navrhovateľ ako dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Navrhovateľom nemusia byť všetci dedičia po zomrelom, stačí, ak návrh podá ten dedič, ktorý žiada prejednanie novoobjaveného majetku.

Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), a to:

1. ktorému súdu je určené,
2. kto ho robí,
3. ktorej veci sa týka,
4. čo sa ním sleduje a
5. podpis.

Podľa § 25 CMP: V návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie

• označenie účastníkov,
• ich zástupcov, ak ich majú,
• pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
• označenie dôkazov na ich preukázanie a
• musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 26 ods. 1 CMP: Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva (napr. úmrtný list poručiteľa, listiny preukazujúce vlastnícke právo poručiteľa k novoobjavenému majetku a pod.).

Napriek tomu, že konanie začína na návrh dediča, v ktorom je dedič povinný okrem iného označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, má toto konanie „nesporovú povahu a uplatňuje sa v ňom vyšetrovacia zásada, so zreteľom na ktorú je objasnenie skutkového stavu vecou súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/241/2013 z 9. apríla 2014).“

„Konanie o novoobjavenom dedičstve je konaním, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, v dôsledku čoho súdu nič nebráni, aby nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany účastníkov nahradil vlastnou činnosťou (uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. 9CoD/3/2020 z 24. novembra 2024).“

V zmysle § 211 ods. 2 CMP však môže konanie o novoobjavenom dedičstve začať aj na základe podnetu osoby inej, než je osoba dediča. V takom prípade súd začne konanie z vlastnej úradnej povinnosti vydaním uznesenia. Platí pritom, že ak sa konanie začalo bez návrhu, doručí súd uznesenie o začatí konania účastníkom do vlastných rúk (§ 27 CMP).

Účastníci konania

Z judikatúry vyplýva, že účastníkmi konania pri dodatočnom prejednaní dedičstva sú len tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní, prípadne ich právni nástupcovia (napr. SJ 131/2004).

Súdne poplatky

Súdne poplatky, ktoré sa uhrádzajú v konaní o dedičstve, sú upravené v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej ako z. č. 71/1992 Zb.).

Podľa Položky 18a sadzobníka súdnych poplatkov sa za konanie o dedičstve uhrádza súdny poplatok vo výške:

1. 10 eur, ak čistá hodnota dedičstva nepresahuje 3 319 eur,
2. 25 eur, ak čistá hodnota dedičstva nepresahuje 9 958 eur,
3. 0,2 %, najviac však 250 eur, ak čistá hodnota dedičstva je vyššia ako 9 958 eur.

Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom sa uhrádza 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 10 eur, najviac 250 eur.

Poplatníkom je dedič v konaní o dedičstve (§ 2 ods. 1 písm. d) z. č. 71/1992 Zb.). Poplatková povinnosť dediča vzniká vydaním rozhodnutia o dedičstve (§ 5 ods. 1 písm. c) z. č. 71/1992 Zb.). Poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.