Delená pracovná zmena
Medzi jedno z oprávnení zamestnávateľa patrí dispozičná právomoc vo veci určovania začiatku a konca pracovného času zamestnanca, ako aj ustanovenie rozvrhu pracovných zmien, ktoré je zamestnanec povinný rešpektovať.
Podľa telefonickej informácie poskytnutej Národným inšpektorátom práce, je možné dohodnúť delenú pracovnú zmenu po dohode so zástupcami zamestnancov podľa § 90 ods. 6 ZP: „Zamestnávateľ môže pracovný čas tej istej zmeny po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť na dve časti.“
„Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien zamestnávateľ určuje po dohode so zástupcami zamestnancov. V prípade tejto dohody sa pre jej platnosť nevyžaduje písomná forma. Ak zamestnávateľ pri určení začiatku a konca pracovného času, ako aj pri určení rozvrhu pracovných zmien postupuje autonómne, aj keď zástupcovia zamestnancov pôsobia na jeho pracovisku, porušuje zákon a môže byť sankcionovaný finančnými pokutami zo strany vecne a miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Analogicky, zamestnávateľ koná spôsobom contra legem, t. j. protiprávne v rozpore so zákonom, ak síce pri určení začiatku a konca pracovného času, ako aj pri určení rozvrhu pracovných zmien sa síce dohodne so zástupcami zamestnancov, ale súčasne si nesplní svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim zamestnancom. Musí tak uskutočniť v písomnej forme na mieste u zamestnávateľa, ktoré je všetkým zamestnancom prístupné. Zároveň má zamestnávateľ v zmysle § 90 ods. 9 ZP povinnosť oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času vyššie uvedeným spôsobom najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na jeden týždeň. Táto povinnosť predstavuje ochranu zamestnanca pred častou zmenou režimu.“ (EPI komentár ZP)
Zamestnávateľ, ktorý nemá sociálneho partnera, pri rozdelení pracovnej zmeny na dve časti postupuje autonómne. (Komentár C.H.BECK)
Pri rozdelení pracovnej zmeny trvajúcej dlhšie ako 6 hodín zamestnávateľ poskytuje nie na začiatku ani nie na konci zamestnancovi prestávku na jedenie a oddych na ktorú nadväzuje osobné voľno. Zamestnávateľ je taktiež oprávnený rozdeliť pracovný čas v rámci jednej pracovnej zmeny na dve časti aj pri pracovných zmenách, ktoré trvajú menej ako 6 hodín, časový úsek medzi oboma časťami pracovnej zmeny predstavuje osobné voľno zamestnanca. (Komentár ZP Wolters Kluwer)
Treba však upozorniť na nasledujúce: § 92 ZP: „Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.“ Teda ak zmena večer skončila o 22:00 ráno môže zamestnanec pracovať až po 12 hodinách, t. j. najskôr od 10:00 hod. Zároveň upozorňujeme, že práca po 22:00 predstavuje nočnú prácu, na ktorú sa vzťahujú špecifické podmienky.