Dodatková dovolenka

Popri ostatných druhoch dovoleniek upravených v Zákonníku práce, Zákonník práce upravuje aj dodatkovú dovolenku ako samostatnú dovolenku popri ostatných druhov dovoleniek. Dodatková dovolenka však patrí len niektorým kategóriám zamestnancov. V príspevku si priblížime účel a podmienky vzniku nároku na dodatkovú dovolenku, výmeru dodatkovej dovolenky a čerpanie dodatkovej dovolenky.

Dodatková dovolenka ako samostatný druh dovolenky patrí len niektorým kategóriám zamastencov, ktorí pracujú v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorí vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce. Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. 

Zákonník práce ustanovuje, ktorí zamestnanci pracujúci v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorí vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce majú nárok na dodatkovú dovolenku. Ide napríklad o zamestnancoch trvale pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS)  alebo zamestnancov, ktorí pracujú s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú vystavení pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnancov.

V prípade, ak zamestnanci vykonávajú pracovnú činnosť v pracovných podmienkach vyššie uvedených a ďalších uvedených v Zákonníku práce, majú nárok na dodatkovú dovolenku.  Dodatková dovolenka plní účel akejsi zdravotnej rehabilitácie a zotavenia vzhľadom na pracovné podmienky výkonu práce zamestnancov. Práve z tohto dôvodu Zákonník práce vylučuje možnosť náhrady mzdy za dodatkovú dovolenku.

Dodatková dovolenka patrí zamestnancovi v dĺžke jedného týždňa v prípade, ak zamestnanec pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých  pracovných podmienkach celý kalendárny rok. Ak zamestnanec vykonáva prácu za týchto pracovných podmienok len časť kalendárneho roka, prislúcha mu dodatková dovolenka vo výmere za každých 21 takto odpracovaných dní 1/12 dodatkovej dovolenky.

Pokiaľ ide o krátenie dodatkovej dovolenky, tak dodatková dovolenka sa nekráti pre prekážky v práci, ktoré sa neposudzujú ako výkon práce ani z iných dôvodov, ktoré majú za následok krátenie dovolenky za kalendárny rok okrem krátenia z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Ako už bolo uvedené, za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy. Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať, a to prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok. Podmienky nároku na dodatkovú dovolenku a následného čerpania dodatkovej dovolenky sa posudzujú nezávisle od splnenia podmienok pre ďalšie druhy dovoleniek upravených v Zákonníku práce.