Dohoda rodičov o starostlivosti o dieťa ak spolu nežijú

Otázka:

S bývalým priateľom (neboli sme zosobášení) čakáme dieťa. Keď sme sa spoločne dohodli, ze po pôrode bude naše dieťa výlučne v jeho starostlivosti žiť v Nórsku (bývalý priateľ je tiež Slovák, ale v Nórsku žije, ja na Slovensku), je potrebné to niekde oficialne potvrdiť prosim alebo to dať na súd, i keď s týmto postupom obaja súhlasíme?

Odpoveď:

Aj napriek tomu, že ste sa s priateľom dohodli o úprave práv a povinnosti voči Vášmu dieťaťu, je potrebné pre vykonateľnosť dohody schváliť ju súdom. Vyplýva to z § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine, podľa ktorého „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“ Ako je uvedené v citácii zákona o rodine, podmienkou je, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. “Táto podmienka sa však nepovažuje za splnenú, ak rodičia dieťaťa len spolu nebývajú v spoločnej domácnosti. Žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva. Nemožnosť získania spoločného bytu, výkon určitých povolaní alebo dlhodobé ústavné liečenie či iné objektívne príčiny, ktoré znemožňujú spoločné bývanie rodičov, teda bez ďalšieho neznamenajú, že rodičia dieťaťa spolu nežijú. Súd vzhľadom na to musí zisťovať existenciu súladu v ich vzájomných vzťahoch, perspektívu ďalšieho trvania ich životného spoločenstva, či sa spoločne starajú o domácnosť, o deti a pod.” (Horváth, E.: Zákon o rodine – komentár. Iura Edition. 2014)

Upozorňujeme, že na súd je potrebné podať návrh dohody, ktorýmkoľvek rodičom. Návrh sa podáva na súd podľa bydliska dieťaťa.

Návrh dohody musí obsahovať jednotlivé náležitosti:

  • označenie navrhovateľa a odporcu /resp. označenie rodičov/
  • opis skutkového stavu
  • musí byť zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha, z akých dôvodov a v akom rozsahu
  • označenie rodiča, ktorému má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti
  • výška výživného
  • rodný list dieťaťa
  • dátum a podpis

Súd Vami podaný návrh dohody nemusí v plnom rozsahu schváliť, nakoľko rozhoduje najmä v najlepšom záujme dieťaťa. To znamená, že Vaším návrhom nie je viazaný a Váš návrh môže autoritatívnym rozhodnutím upraviť. Na najlepší záujem dieťaťa sa prihliada najmä vo veciach výživného, osobnej starostlivosti, či styku dieťaťa s druhým rodičom.

Súd pri návrhu tejto dohody postupuje obdobne ako pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinnosti v konaní o rozvode a zároveň sa spravuje rovnakými zásadami, ako by sa spravoval, keby v danej veci rozhodoval sám. Konanie je vecne oslobodené od poplatkovej povinnosti. Súd náhradu trov účastníkom nepriznáva.

Otázka:

S mojim expriateľom máme 2 ročného synčeka ktorý má moje priezvisko aj moje občianstvo, keďže expriateľ nemá slovenské občianstvo. Syn sa narodil na Slovensku a mesiac po jeho narodení spomínaný expriateľ odišiel do Holandska za prácou. Neviem ako postupovať, keďže pravidelne mi na syna neprispieva a ak áno, tak podľa toho, ako sa on rozhodne. Pripadne mi iba napíše, že on nie je povinný posielať mne peniaze, že on nevie, na čo to ja použijem, pričom mu posielam každý bloček. Psychicky ma vydiera už odo dňa, kedy sa dozvedel, že som tehotná a nesúhlasila som s interrupciu. Správa sa agresívne a parkrát na mňa položil aj ruku nehovoriac o každodennom urážaní a používaním nadávok na moju osobu a rodinu. Keďže viem, aký je a ako sa mi vyhráža, že syn je jeho a on si ho zoberie a ďalší slová toho typu mám strach z každého ďalšieho kroku, tak vás prosím o radu ako ďalej postupovať. Nerada by som, aby maloletý syn skončil ani na jeden deň v jeho starostlivosti bez dozoru. Nechcem, aby to vyzeralo, že dieťaťu odopieram otca, lebo tak to nie je, volávame mu so synom, posielam mu fotky atď.

Odpoveď:

S bývalým partnerom sa môžete dohodnúť na úprave práv a povinností voči Vášmu dieťaťu. Takáto dohoda však musí byť schválená súdom. Daná skutočnosť vyplýva z § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine, podľa ktorého „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“

Ako je uvedené v citácii zákona o rodine, podmienkou je, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. “Táto podmienka sa však nepovažuje za splnenú, ak rodičia dieťaťa len spolu nebývajú v spoločnej domácnosti. Žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva. Nemožnosť získania spoločného bytu, výkon určitých povolaní alebo dlhodobé ústavné liečenie či iné objektívne príčiny, ktoré znemožňujú spoločné bývanie rodičov, teda bez ďalšieho neznamenajú, že rodičia dieťaťa spolu nežijú. Súd vzhľadom na to musí zisťovať existenciu súladu v ich vzájomných vzťahoch, perspektívu ďalšieho trvania ich životného spoločenstva, či sa spoločne starajú o domácnosť, o deti a pod.” (Horváth, E.: Zákon o rodine – komentár. Iura Edition. 2014)

V prípade, ak sa s bývalým partnerom dohodnete na úprave práv a povinností, je potrebné podať návrh na súd. Návrh sa podáva na súde, ktorý zodpovedá trvalému pobytu dieťaťa.

Súd Vami podaný návrh dohody nemusí v plnom rozsahu schváliť, nakoľko rozhoduje najmä v najlepšom záujme dieťaťa. To znamená, že Vaším návrhom nie je viazaný a Váš návrh môže autoritatívnym rozhodnutím upraviť. Na najlepší záujem dieťaťa sa prihliada najmä vo veciach výživného, osobnej starostlivosti, či styku dieťaťa s druhým rodičom.

Ak sa nedokážete s bývalým partnerom dohodnúť na úprave práv a povinnosti, je potrebné podať návrh na určenie výživného pre maloleté dieťa. Ak je Vaše dieťa maloleté, môže súd priznať výživné spätne za 3 roky, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa konkrétne nešpecifikuje, a preto táto skutočnosť ostáva na zvážení súdu.

Súd bude skúmať majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodičov. Je potrebné, aby ste preukázali výdavky, ktoré ste na dieťa vynaložili, a ktoré neustále vynakladáte, preto Vám ich odporúčame si odkladať.

Otázka

Ak syn (15r), ktorý bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, si vybral SŠ mimo mesta trvalého bydliska , kde je nutné, aby bol na internáte, musí mať súhlas oboch rodičov, pri čom ja ako matka mu to schvaľujem a otec to absolútne vylučuje? Ako sa dá v tomto prípade postupovať? Môže ísť syn aj tak na tú školu, keď sa tak sám rozhodne alebo potrebuje súhlas oboch rodičov? A čo ak otec odmietne platiť polovicu sumy na stravu a ubytovanie? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď:

Dobrý deň,

V zmysle § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) „Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“

Podľa odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 8P/102/2023 „V prípade, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorou je i rozhodovanie o výbere školy, má každý z nich právo obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na nahradenie súhlasu druhého rodiča v zmysle § 35 Zákona o rodine.“

Vo Vašom prípade odporúčame podať návrh na súd na nahradenie súhlasu druhého rodiča. Keďže Váš syn je stále maloletý (do 18. roku veku), na štúdium v inom meste potrebuje súhlas jeho zákonných zástupcov, ktorými sú obaja jeho rodičia.

Treba mať však na pamäti, že v zmysle Čl. 5 ZR je „záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“

Uvedené zdôrazňuje a rozvíja aj Mestský súd Bratislava II vo svojom rozsudku sp. zn. 22P/27/2023: „Byť rodičom je záväzok – keď od momentu rodičovstva každé jedno životné rozhodnutie musí robiť rodič predovšetkým s ohľadom na záujmy svojho maloletého dieťaťa, resp. detí, avšak majúc na zreteli, že dieťa nie je objektom, s ktorým môže rodič nakladať výlučne podľa svojich predstáv o jeho dobre a ani výlučným majetkom žiadneho z rodičov, a teda musí zohľadňovať aj rolu a postavenie druhého rodiča v živote detí a prihliadať na to pri akýchkoľvek rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú. Byť rodičom je zväzujúce, zodpovedné, ale byť dobrým rodičom znamená mať a vychovať dobré a spokojné dieťa a následne duševne vyrovnaného dospelého človeka, čo je podmienkou neskoršieho využitia akýchkoľvek získaných skúseností a zručností pre plnohodnotnú sebarealizáciu a dosiahnutie uspokojujúceho naplneného života.“

Dôležitou zárukou toho, aby súd rozhodol v najlepšom záujme maloletého, je právo maloletého „vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 ZR).“

V súdnom konaní bude preto aj zohľadnené, akú strednú školu by preferoval Váš syn.

Ak by sa otec nehodlal podieľať na úhrade nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti so štúdiom v inom meste (internát, strava, doprava), možno podať na súd návrh na zmenu výšky výživného.

Podľa § 78 ods. 1 ZR: “Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“

 

Bližšie informácie o právnych službách, ktoré ponúkame v oblasti rodinného práva a výživného nájdete tu.