Dovolenka v čase koronavírusu – čerpanie, nariadenie, krátenie

Pokiaľ máte v kolektívnej zmluve dojednaný rozsah dovolenky, nemôže zamestnávateľ tento rozsah jednostranne meniť. 

Krátenie dovolenky je prípustné iba z dôvodov zakotvených v Zákonníku práce. Podľa § 109 ods. 1, 3 a 5 Zákonníka práce: „Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, b) čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2, c) dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2, d) dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c). Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.“ 

Pokiaľ Vám zamestnávateľ niektoré dni nemôže prideľovať prácu z dôvodu, že v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní došlo k zastaveniu alebo obmedzeniu činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva alebo v dôsledku obmedzenia činnosti zamestnávateľa kvôli mimoriadnej situácii, núdzovému stavu alebo výnimočnému stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnancom v takomto prípade vzniká nárok na náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy. Viac v našom článku: Zmeny v zákonníku práce v súvislosti s koronavírusom od 4.4.2020.

Upozorňujeme však, že podľa § 111 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.

V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní je zamestnávateľ povinný čerpanie dovolenky zamestnancom oznámiť najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej dva dni vopred. 

V prípade splnenia vyššie uvedených podmienok Vám teda môže zamestnávateľ práve na predmetný piaty deň v týždni nariadiť čerpanie dovolenky.

Podľa § 111 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.

V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní je zamestnávateľ povinný čerpanie dovolenky zamestnancom oznámiť najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej dva dni vopred. Viac v našom článku.

Podľa § 121 ods. 4 Zákonníka práce: „Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná.“

Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu, že v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní došlo k zastaveniu alebo obmedzeniu činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva alebo v dôsledku obmedzenia činnosti zamestnávateľa kvôli mimoriadnej situácii, núdzovému stavu alebo výnimočnému stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnancom v takomto prípade vzniká nárok na náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

Náhrada mzdy môže byť aj nižšia, najmenej však vo výške 60 % priemerného zárobku, pokiaľ si to zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov dojednali v písomnej dohode, v ktorej sú vymedzené vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, a dojednaná náhrada mzdy.