Je možné aby slovenská agentúra zamestnala cudzinca?

Podľa aktuálnej právnej úpravy (k 10/2024):

„Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nemôže štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) až h) dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.^22e) Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti podľa § 21b ods. 1 písm. a), môže dočasne prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. b) na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi v zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v kraji podľa § 12 písm. ad). Agentúra dočasného zamestnávania nesmie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa druhej vety v rámci udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.

Neaktuálna odpoveď podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2018:

Podmienky zamestnávania cudzincov s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o službách zamestnanosti“). 

Podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2018 zamestnávateľ ani agentúra dočasného zamestnávania nemôže štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods.  1 písm. a) až e) zákona o službách zamestnanosti dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Súvisí to so skutočnosťou, že štátni príslušníci tretích krajín môžu na území Slovenskej republiky v zásade pracovať na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenia na zamestnanie, pričom oba prípady sa viažu na konkrétne pracovné miesto. Bez splnenia týchto podmienok môže zamestnávateľ zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny len v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje niektorá z výnimiek zakotvená v § 23a zákona o službách zamestnanosti. Často využívanou výnimkou je zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením Slováka žijúceho v zahraničí. Ďalšími využívanými výnimkami sú napr.:

• zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorých vyslal zamestnávateľ so sídlom v inom členskom štáte EÚ v rámci poskytovania svojich služieb 
• zamestnávanie štátneho príslušníka tretích štátov, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku

Právny poriadok síce výnimky zakotvuje, ale možnosti zamestnania na ich základe sú časovo obmedzené a vyžadujú splnenie všetkých zákonných podmienok. 

Rovnako sme zaregistrovali aj prípad, keď si zamestnávateľ prenajme časť priestorov u inej spoločnosti a tvári sa, že vyrába napríklad tovar pre seba, ale jeho zamestnanci robia rovnakú prácu ako kmeňoví pracovníci spoločnosti, u ktorej si prenajal priestory a v konečnom dôsledku ide o závislú prácu vykonávanú pre prenajímateľa. Niektorí zamestnávatelia taktiež zamestnávajú cudzincov, ktorí sa na území SR síce nachádzajú legálne v rámci bezvízového styku (90 dní v priebehu 180 dní), ale nemajú oprávnenie v SR pracovať. Bežné sú aj prípady, kedy je cudzincovi udelený prechodný pobyt na účel podnikania na základe živnostenského oprávnenia, ale jeho reálna činnosť vykazuje znaky závislej práce. 

Nie je vylúčené, aby spoločnosť, ktorá má o.i. vydané povolenie na činnosť agentúry dočasného zamestnávania, by za splnenia zákonných podmienok zamestnala cudzinca z tretej krajiny (samozrejme s vybavením potrebných povolení). Podmienkou však je, že tento cudzinec bude vykonávať prácu pre danú spoločnosť, a nie pre iného tzv. užívateľského zamestnávateľa. 

Ďalší problém v zamestnávaní príslušníkov tretej krajiny agentúrou vidíme v získaní pobytu na účely zamestnania na obdobie dlhšie ako 90 dní (pokiaľ nejde o špecifické prípady sezónnych zamestnaní resp. vnútropodnikových presunov). Podmienky získania prechodného pobytu na území SR upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o pobyte cudzincov vyžaduje za účelom získania prechodného pobytu na účely zamestnania:

• písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania alebo pracovnú zmluvu a rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu alebo doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa  23 ods. 1
• povolenie na zamestnanie alebo potvrdenie zamestnávateľa, že štátny príslušník tretej krajiny má vykonávať činnosť, na ktorú sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje
• písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorý obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy

V prípade, ak by mal byť štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný slovenskou agentúrou za účelom jeho ďalšieho pridelenia, domnievame sa, že by mu nebol udelený pobyt na území SR. Rovnako v prípade, ak by mal byť pridelený do inej krajiny EÚ k užívateľskému zamestnávateľovi. 

Momentálne je však už schválená právna úprava, ktorá upraví podmienky zamestnávania príslušníkov tretích krajín v niektorých prípadoch od 1.1.2019.

Viac v našom článku: Agentúry dočasného zamestnávania budú môcť prideľovať aj cudzincov