Kolízny opatrovník pri rozvode

Dobrý deň, v rozvodovom konaní súd ustanovuje deťom kolízneho opatrovníka z dôvodu vzniku kolízie záujmov medzi dieťaťom (deťmi) a ich rodičmi. Úlohou kolízneho opatrovníka je zastupovanie záujmov dieťaťa, respektíve predchádzanie situácii, kedy by rodičia nerozhodovali v záujme dieťaťa.

Kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvode je zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (Orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately) ustanovený súdom iba na obdobie konania o rozvod manželstva na súde. Z uvedeného vyplýva, že kolízny opatrovník je ustanovený výlučne na súdne účely v rozvodovom konaní.

Je dôležité zdôrazniť, že kolízny opatrovník sa jeho ustanovením nestáva zákonným zástupcom dieťaťa, ale stáva sa zástupcom dieťaťa v konaní na súde, ktoré nie je vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne.

V praxi to znamená, že kolízny opatrovník skúma rodinné a majetkové pomery dieťaťa, zisťuje informácie o záujme a spôsobilosti obidvoch rodičov v prípade osobnej starostlivosti o dieťa a posudzuje možnosti starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na názor, záujmy a zabezpečenie potrieb dieťaťa.

Podľa §31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov „žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať…“

V osobitných situáciách súd ustanoví kolízneho opatrovníka aj v prípade, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu (rodiča) alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Áno, maloletým deťom je v zákonom predpokladaných prípadoch ustanovený kolízny opatrovník. Vyplýva to z § 31 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého “Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.” Kolízny opatrovník je teda ustanovený na súdne účely napríklad v rozvodovom konaní a jeho úlohou je zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní, ktoré nie je vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne.

Z uvedeného vyplýva, že kolízny opatrovník je zástupcom výlučne maloletých detí, čiže osôb, ktoré ešte nedovŕšili vek dospelosti, respektíve 18. rok veku života jednotlivca. Do momentu dovŕšenia veku 18 rokov je táto osoba považovaná za maloletú a teda v rozvodovom konaní je na jej zastupovanie ustanovený kolízny opatrovník.

V praxi to znamená, že kolízny opatrovník skúma rodinné a majetkové pomery dieťaťa, zisťuje informácie o záujme a spôsobilosti obidvoch rodičov v prípade osobnej starostlivosti o dieťa a posudzuje možnosti starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na názor, záujmy a zabezpečenie potrieb dieťaťa.

V zmysle odbornej právnej literatúry (Horváth, E.: Zákon o rodine Komentár 2014) “Ustanovenie § 31 neobsahuje ani exemplifikatívny výpočet osôb, ktoré by mohli byť do funkcie kolízneho opatrovníka ustanovené. Spravidla ním bude úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí.”