Kolízny opatrovník pri rozvode

Otázka:

Prečo súd v konaní o rozvode ustanovuje deťom kolízneho opatrovníka?

Odpoveď:

Dobrý deň, v rozvodovom konaní súd ustanovuje deťom kolízneho opatrovníka z dôvodu vzniku kolízie záujmov medzi dieťaťom (deťmi) a ich rodičmi. Úlohou kolízneho opatrovníka je zastupovanie záujmov dieťaťa, respektíve predchádzanie situácii, kedy by rodičia nerozhodovali v záujme dieťaťa.

Kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvode je zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (Orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately) ustanovený súdom iba na obdobie konania o rozvod manželstva na súde. Z uvedeného vyplýva, že kolízny opatrovník je ustanovený výlučne na súdne účely v rozvodovom konaní.

Je dôležité zdôrazniť, že kolízny opatrovník sa jeho ustanovením nestáva zákonným zástupcom dieťaťa, ale stáva sa zástupcom dieťaťa v konaní na súde, ktoré nie je vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne.

V praxi to znamená, že kolízny opatrovník skúma rodinné a majetkové pomery dieťaťa, zisťuje informácie o záujme a spôsobilosti obidvoch rodičov v prípade osobnej starostlivosti o dieťa a posudzuje možnosti starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na názor, záujmy a zabezpečenie potrieb dieťaťa.

Podľa §31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov „žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať…“

V osobitných situáciách súd ustanoví kolízneho opatrovníka aj v prípade, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu (rodiča) alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Otázka

Dobrý deň, chcem sa opýtať, či aj k 15. a 17. ročným deťom je privolaný kolízny opatrovník.

Odpoveď:

Áno, maloletým deťom je v zákonom predpokladaných prípadoch ustanovený kolízny opatrovník. Vyplýva to z § 31 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.” Kolízny opatrovník je teda ustanovený na súdne účely napríklad v rozvodovom konaní a jeho úlohou je zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní, ktoré nie je vzhľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne.

Z uvedeného vyplýva, že kolízny opatrovník je zástupcom výlučne maloletých detí, čiže osôb, ktoré ešte nedovŕšili vek dospelosti, respektíve 18. rok veku života jednotlivca. Do momentu dovŕšenia veku 18 rokov je táto osoba považovaná za maloletú a teda v rozvodovom konaní je na jej zastupovanie ustanovený kolízny opatrovník.

V praxi to znamená, že kolízny opatrovník skúma rodinné a majetkové pomery dieťaťa, zisťuje informácie o záujme a spôsobilosti obidvoch rodičov v prípade osobnej starostlivosti o dieťa a posudzuje možnosti starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na názor, záujmy a zabezpečenie potrieb dieťaťa.

V zmysle odbornej právnej literatúry (Horváth, E.: Zákon o rodine Komentár 2014) “Ustanovenie § 31 neobsahuje ani exemplifikatívny výpočet osôb, ktoré by mohli byť do funkcie kolízneho opatrovníka ustanovené. Spravidla ním bude úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí.”

Otázka

Kedy je potrebné, aby malo dieťa v dedičskom konaní určeného kolízneho opatrovníka?

 

Odpoveď:

Podľa § 28 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) „ak zákonní zástupcovia sú povinní spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú záležitosť, je potrebné pre nakladanie s majetkom schválenie súdu.“

Podľa § 30 OZ „ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.“

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR) “Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník„).“

Podľa § 119 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) „právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.“

Ustanovenie kolízneho opatrovníka v dedičskom konaní prichádza do úvahy napr. v situácii, keď rodič ako zákonný zástupca maloletého urobí v jeho mene právny úkon, ktorým odmietne dedičstvo, ktoré by pripadlo jeho dieťaťu (napr. matka odmietne za svoje maloleté dieťa časť dedičstva, ktorú mu odkázala jeho stará matka). Podľa názoru vyjadreného v rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 68P/72/2022 z 4. októbra 2022: „Konanie o schválenie úkonu v mene maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v odmietnutí dedičstva v mene maloletého dieťaťa, je konaním, pri ktorom sú zákonní zástupcovia (rodičia) spravidla vylúčení zo zastupovania (…). Pri schvaľovaní úkonu, ktorým zákonný rodič odmietol dedičstvo v mene maloletého dieťaťa, ide o úkon, ktorý nie je bežnou záležitosťou,  pri  ktorom  môže  dôjsť  k  rozporu  záujmov  medzi  rodičmi  a  maloletým  dieťaťom,  a tá skutočnosť, že rodič maloletého dieťaťa dedičstvo odmietol, ešte neznamená, že odmietnutie dedičstva aj v mene maloletého dieťaťa je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Na rozhodnutie o schválení právneho úkonu odmietnutia dedičstva urobeného v  zastúpení  maloletého  dediča  jeho  zákonným zástupcom súd musí mať zistené údaje o povahe, druhu a cene majetku poručiteľa a o výške jeho dlhov (R 46/1977). Len na podklade takéhoto zistenia môže súd dospieť k záveru, či je schválenie právneho úkonu odmietnutia dedičstva zákonným zástupcom v mene maloletého dieťaťa aj v záujme maloletého dieťaťa. (…) Vzhľadom na uvedené, aj v zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, je namieste, aby v konaní o schválení právneho úkonu odmietnutia dedičstva zákonným zástupcom v mene maloletého dediča maloletého zastupoval v konaní súdom ustanovený opatrovník, tzv. kolízny opatrovník.“