Ktorí cudzinci nepotrebujú na Slovensku víza? Bezvízový styk

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZPC“) „Štátnym príslušníkom tretej krajiny, u ktorého sa vízum nevyžaduje, je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorý sa na území Slovenskej republiky oprávnene zdržiava na základe platného dokladu o pobyte vydaného podľa tohto zákona alebo na základe povolenia na pobyt, alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.“

Osobitným predpisom, na ktorý citované ustanovenie odkazuje, je Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (ďalej ako „Nariadenie“). Úplné znenie Nariadenia možno nájsť aj v slovenskom jazyku tu: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2001/539/oj/slk

Treba však rovno dodať, že v súčasnosti je už zoznam krajín, do ktorých môže občan Slovenskej republiky môže vycestovať bez víz a naopak (tzv. obojstranný bezvízový styk) o čosi širší a zahŕňa aj krajiny, ktoré pôvodné Nariadenie do zoznamu nezarátavalo.

Aktuálnu verziu zoznamu možno nájsť na oficiálnej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (https://www.mzv.sk/sluzby/ak-cestujete-do-zahranicia/kam-viza-nepotrebujete) alebo tiež na internetovom portáli Ministerstva vnútra SR (https://www.minv.sk/?bezvizovy-rezim).

Občania krajín, ktoré nie sú uvedené na spomínaných zoznamoch, potrebujú pre vstup na územie Slovenskej republiky víza.

V nasledujúcom článku si priblížime niekoľko medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou (ďalej len „SR“) a tretími krajinami, ktoré upravujú bezvízový styk.

Bezvízový styk podľa Schengenskej dohody a Schengenského dohovoru

Schengenskou dohodou, podpísanou dňa 14. júna 1985 medzi Belgickom, Nemeckom, Francúzskom, Holandskom a Luxemburskom o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach týchto štátov a na ňu nadväzujúcim vykonávacím dohovorom došlo k vytvoreniu tzv. schengenského priestoru, ktorý je v súčasnosti začlenený do právneho rámca EÚ a patrí doň 23 z 27 členských štátov EÚ (viac informácií možno nájsť tu: https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/glossary/schengen-agreement-and-convention.html). Úplné znenie dohovoru je dostupné na stránke: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=celex:42000A0922(02)

Článok 20 ods. 1 spomínaného dohovoru stanovuje, že „Cudzinci, ktorí nepodliehajú vízovej povinnosti sa môžu voľne pohybovať na území zmluvných strán, najviac však 3 mesiace počas doby 6 mesiacov odo dňa prvého vstupu a pokiaľ spĺňajú podmienky vstupu.“

Dohovor však zároveň dáva právo každej zmluvnej strane „predĺžiť pobyt cudzinca na svojom území nad stanovenú lehotu 3 mesiacov, a to vo výnimočných prípadoch alebo aplikáciou ustanovení bilaterálnej dohody, ktorá bola uzavretá už pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru (Článok 20 ods. 2 dohovoru).“

V súčasnosti má SR uzatvorené medzinárodné zmluvy o zrušení vízovej povinnosti s nasledujúcimi krajinami:

(či sa vyžadujú víza alebo nie závisí aj druhu pasu, aký cudzinec má – či ide o diplomatický pas alebo o bežný pas)

1. Albánsko
2. Alžírsko
3. Argentína
4. Arménsko
5. Azerbajdžan
6. Bielorusko
7. Bolívia
8. Bosna a Hercegovina
9. Brazília
10. Čína
11. Hongkong
12. Macao
13. Egypt
14. Čilská republika
15. Filipíny
16. Gruzínsko
17. Island
18. Izrael
19. Japonsko
20. Juhoafrická republika
21. Jemen
22. Jordánsko
23. Kambodža
24. Kazachstan
25. Kirgizsko
26. Kolumbia
27. Kórea
28. Kuba
29. Laos
30. Macedónsko
31. Malajzia
32. Maroko
33. Mexiko
34. Moldavsko
35. Omán
36. Pakistan
37. Panama
38. Paraguaj
39. Peru
40. Rusko
41. Seychely
42. Srbská republika
43. Švajčiarsko
44. Thajsko
45. Tunisko
46. Turecko
47. Turkménsko
48. Ukrajina
49. Uruguaj
50. Uzbekistan
51. Venezuela
52. Vietnam.

Obsah jednotlivých zmlúv je až na drobné výnimky v zásade totožný. Pre lepšiu predstavivosť stručne priblížime niektoré kľúčové pasáže z vybranej zmluvy:

Dohoda medzi vládou ČSFR a vládou Marockého kráľovstva o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných a osobitných pasov zo dňa 18. decembra 1991.

V Článku 1 tejto dohody sa stanovuje, že občania zmluvných štátov, ktorí sú držiteľmi platného diplomatického, služobného alebo osobitného pasu, môžu voľne vycestovať na územie zmluvných štátov a pobývať tam po dobu 3 mesiacov bez víza. Táto dohoda však nebráni zmluvným štátom „odoprieť vstup alebo pobyt osobám, ktorých prítomnosť na území druhého zmluvného štátu je nežiadúca (Článok 4 dohody).“

Bezvízový styk pre občanov Turecka na Slovensku

V zmysle čl. 1 Oznámenia federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 170/1991 Zb.: „Občania zmluvných štátov, ktorí sú držiteľmi platného diplomatického, osobitného alebo služobného pasu, môžu vstupovať do druhého zmluvného štátu a zdržiavať sa v ňom tri mesiace bez víza.“

Bezvízový styk sa neuplatňuje na tureckých občanov, ktorí sú držiteľmi bežných cestovných pasov.

https://www.minv.sk/?bezvizovy-rezim

Dobrý deň,

Dňa 17. januára 2002 bola v Bratislave podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kolumbijskej republiky o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických alebo služobných pasov Slovenskej republiky a pre držiteľov diplomatických alebo úradných pasov Kolumbijskej republiky, ktorá nadobudla platnosť 8. mája 2002.

Podľa Článku 1 tejto dohody „Občania štátov zmluvných strán, ktorí sú držiteľmi platných diplomatických, služobných alebo úradných pasov, môžu vstupovať, tranzitovať alebo opustiť územie štátu druhej zmluvnej strany počas deväťdesiatich (90) dní v jednom polroku (180 dní) bez víz.“

Podľa Článku 6 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016) „Na plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky.“

Občania Kolumbie sú teda rovnako oprávnení zdržiavať sa v Schengenskom priestore 90 dní v rámci 180-dňového obdobia aj na základe Kódexu schengenských hraníc.

Sčítavajú sa tieto doby dohromady – t. j. platí pre občanov Kolumbie, že môžu byť na území Slovenska 180 dní nepretržite bez platných víz? 

Podľa vyjadrenia Odboru cudzineckej polície Úradu hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP) PZ SR platí pre občanov Kolumbie možnosť zdržiavať sa v Schengenskom priestore 90 dní v rámci 180-dňového obdobia. Z toho vyplýva, že sčítanie 90 dní  + 90 dní nie je možné.

Rozlišuje sa medzi pobytom na Slovensku a v inom členskom štáte?

V praktickej rovine ide o otázku, či je občan Kolumbie oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky 90 dní (na základe medzinárodnej dohody o zrušení vízovej povinnosti) a následne (po uplynutí tejto lehoty) ešte ďalších 90 dní na území iného štátu patriaceho do Schengenského priestoru (napr. Česká republika) na základe Kódexu schengenských hraníc.