Materské, ošetrovné (OČR) v čase koronavírusu

Podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce: „Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.“

Možnosť predĺženia rodičovskej dovolenky na základe dohody so zamestnávateľom je upravená v § 166 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne: „Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku podľa odseku 2 možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období podľa odseku 2 nečerpala.“ Ale ako vyplýva z citácií, takáto dohoda sa vzťahuje na rodičovskú dovolenku, ktorá nebola vyčerpaná v období do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. 

V prípade OČR, ide o prekážku v práci na strane zamestnanca. Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ 

S poukazom na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ide v prípade osobnej celodennej starostlivosti o fyzickú osobu aj o osobnú celodennú starostlivosť „o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak:

1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať

Aj osobná celodenná starostlivosť o dcéru vo veku 9 rokov teda môže byť v prípade uzavretia školy, ktorú navštevuje dôvodom na prekážku v práci na strane zamestnanca. 

Upozorňujeme však, že prítomnosť prekážky v práci na strane zamestnanca automaticky neznamená nárok na ošetrovné. Vzhľadom na to, že nemáme informácie o období Vášho sociálneho poistenia, túto otázku sme neposudzovali. 

Zároveň upozorňujeme, že zamestnanec je o prekážke v práci na strane zamestnanca povinný informovať svojho zamestnávateľa. 

Podľa § 144 Zákonníka práce: „Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.“

Vzhľadom na to, že nie je vylúčené prijatie ďalších opatrení a s tým súvisiacich zmien právnej úpravy na prekonanie obdobia trvania pandémie, odporúčame sledovať aktualizácie.

V prípade ochorenia prichádza do úvahy dávka nemocenské. Vo Vašom prípade by takisto mohla do úvahy prichádzať dávka ošetrovné (v závislosti od veku dcéry).

Po zmenách v zákone o sociálnom poistení má poistenec Sociálnej poisťovne nárok na ošetrovné, ak sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom ak:

• dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia
• predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo
• fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať

V čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vzniká už od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti. Okrem vyššie uvedených prípadov nárok vzniká aj v prípade, že poistenec Sociálnej poisťovne:

• osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo 

Pre vznik nároku na vyššie uvedené dávky (nemocenské, ošetrovné) je však nevyhnutné splnenie podmienok podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení: „Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo ak im bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“). Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.“

Vo Vašom prípade tiež dávame do pozornosti príspevok na výživu rozvedeného manžela. Podľa § 72 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.“