Môže ma rodič vyhodiť z domu?

O rodičovských právach a povinnostiach sme písali v našom článku. 

V zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) je jednou z hlavných povinností rodičov zabezpečovať „sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.“ Pri výkone týchto práv sú rodičia „povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZR).“

Položenú otázku treba podľa nás vnímať najmä v kontexte týchto zákonných ustanovení, keďže ZR na ňu odpoveď priamo neposkytuje. Zároveň platí predpoklad, že uvedené povinnosti má rodič voči svojmu maloletému dieťaťu. Akonáhle dieťa dosiahne plnoletosť, a to buď dovŕšením 18. roku života, alebo uzavretím manželstva ešte pred dovŕšením tohto veku (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nadobúda plnú spôsobilosť na právne úkony (teda rovnakú ako jeho rodičia). 

Podľa § 62 ods,. 1 ZR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

Či možno dieťa „vyhodiť“ z domu alebo nie tak závisí aj na tom, či je schopné samo si zabezpečiť základné životné potreby vrátane výživy. Upozorňujeme, že táto vec sa posudzuje individuálne (vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu) a komplexne (po zohľadnení a vyhodnotení ďalších relevantných skutočností). Nedá sa tak vopred s istotou tvrdiť, že schopnosť dieťaťa samo sa živiť závisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice, napr. dosiahnutia plnoletosti (R 100/1967) alebo od jeho celkovej schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť (R 16/1968). Súd by v takomto prípade skúmal aj iné skutočnosti, ako napr. odôvodnené záujmy dieťaťa, jeho schopnosti, zdravotný stav, celkovú telesnú spôsobilosť, jeho správanie voči rodičom a pod.

Prečítajte si aj: Výživné pre plnoleté dieťa – do kedy ho treba platiť?