Môže sa posielať výživné priamo dieťaťu?

Výživné na maloleté dieťa sa štandardne posiela rodičovi, ktorému bolo dieťa súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti (typicky v konaní o úprave rodičovských práv a povinností).

V súdnych rozhodnutiach, v ktorých sa určuje povinnosť platiť výživné, sa obvykle uvádza, že výživné sa platí „k rukám matky / otca (napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 11CoP/15/2022).“

Súd však môže vyhradiť určitú časť výživného na tvorbu tzv. úspor. Ako hovorí ustanovenie § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“), „Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, (…) súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.“

Ak dieťa nadobudne plnoletosť, je moňé posielať výživné priamo dieťaťu.

Prečítajte si aj:

Dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu

Výživné s tabuľkou výživného

K prvej otázke uvádzame, že Vaša dcéra je už z pohľadu zákona plnoletou (dospelou) osobou, ktorá sa dokáže samostatne a zodpovedne rozhodovať a vnímať následky svojho konania. Z tohto dôvodu už nepotrebuje zákonného zástupcu ani osobu, ktorá by spravovala jej majetok za ňu. Výživné teda môžete platiť priamo Vašej dcére, a to aj napriek tomu, že podľa rozhodnutia súdu sa výživné platí „k rukám matky.“ Koniec-koncov, osobou oprávnenou z vyživovacej povinnosti je dieťa, nie jeho rodič. Prekážkou nie je ani skutočnosť, že Vaša dcéra stále študuje na gymnáziu.

K druhej otázke vo všeobecnosti uvádzame, že vyživovacia povinnosť rodičov k ich deťom (teda aj plnoletým) trvá až do času, „kým dieťa nie je schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).“ Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) však nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. V právnej teórii aj praxi sa ustálil názor, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodičov k ich dieťaťu trvá až do ukončenia vysokej školy v určitom študijnom programe. V tomto čase sa už predpokladá, že dieťa je dostatočne pripravené na budúce povolanie a teda „schopné samo sa živiť.“

Podľa § 78 Zákona o rodine „súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.“ Za zmenu pomerov možno legitímne považovať ukončenie vysokoškolského štúdia a následné uzavretie pracovného pomeru, čo zakladá schopnosť plnoletého samostatne sa živiť (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 24CoP/144/2021).

Ak Vám bola vyživovacia povinnosť voči Vašej dcére uložená súdom, je potrebné, aby bola rovnakým spôsobom aj zrušená. Ak vzhľadom na niektoré z vyššie spomínaných kritérií usúdite, že Vaše dieťa už nadobudlo schopnosť zabezpečovať si vlastnou prácou svoje živobytie a výživné už neplní svoj účel, môžete podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, v ktorom opíšete dôvody, prečo si myslíte, že ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti už nie je účelné a uvediete dátum, s účinnosťou od ktorého žiadate vyživovaciu povinnosť zrušiť.

Ak by ste s návrhom potrebovali pomôcť, neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk

Prečítajte si aj: Ako zrušiť vyživovaciu povinnosť, kam podať návrh