Môžeme dcérinho priateľa požiadať aby ju živil?

Ak je jej priateľ otcom dieťaťa bude mať voči nemu vyživovaciu povinnosť. Je to jeho zákonná povinnosť, dokým nebude dieťa schopné samostatne sa živiť. Každý z rodičov sa bude na výživnom podieľať podľa svojich finančných možnosti. 

Vo vzťahu k Vašej dcére dávame do pozornosti § 74 zákona o rodine upravujúci príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke: „Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. 

Zároveň však upozorňujeme na skutočnosť, že ako rodičovi Vám v takejto situácii bez ďalšieho nezaniká vyživovacia povinnosť voči Vašej dcére. Podľa zákona o rodine, má rodič vyživovaciu povinnosť na dieťa, ktoré nie je schopné zadovážiť si potrebné prostriedky na živobytie. Nakoľko Vaša dcéra študuje v dennej forme štúdia na vysokej škole, môžeme ju radiť k nezaopatreným deťom. 

Podľa rozhodovacej praxe súdov, ako napr. rozsudok R 1/1967 v podobnom prípade: „Skutočnosť, že matka je maloletá a pripravuje sa štúdiom na svoje budúce povolanie, teda vyživovaciu povinnosť voči nej majú jej rodičia (§ 85 ods. 1ZR; teraz § 62 ods. 1 – pozn. autora), sama o sebe nestačí na to, aby žalovaný bol oslobodený od povinnosti, ktorú mu ako otcovi dieťaťa ukladá § 95 ods. 1 ZR (teraz § 74 ods. 1 – pozn. autora). Na druhej strane to však tiež neznamená, že po dobu určenú v tomto ustanovení vyživovacia povinnosť rodičov maloletej matky prechádza na otca dieťaťa. V takomto prípade trvá teda vyživovacia povinnosť rodičov voči dcére podľa § 85 ods. 1 ZR (teraz § 62 ods. 1 – pozn. autora); je tu však tiež (práve s ohľadom na špecifické pomery spôsobené tehotenstvom a pôrodom maloletej matky) povinnosť otca narodeného dieťaťa primerane prispieť na úhradu výživy matky dieťaťa, ako aj primerane prispieť na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zákon o rodine matku, ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa, chráni tým, že ukladá otcovi dieťaťa, aby v čas, keď je matka spravidla celkom alebo z časti vyradená z pracovnej činnosti (štúdia), primerane prispieval na úhradu jej výživy, ako aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Štúdiou chápané ako príprava na budúce povolanie nevylučuje použitie § 95 ZR (teraz § 74 – pozn. autora). Primeranosť príspevku treba posúdiť podľa § 96 ZR (teraz § 75 ods. 1 – pozn. autora) (t. j. ako vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam žalovaného, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky), teda aj so zreteľom na to, či a ako bolo v uvedenom čase o jej potreby postarané zo strany rodičov pri plnení ich vyživovacej povinnosti.“