Návrh na určenie vyživovacej povinnosti pre manžela

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je upravená v § 71 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Podľa odseku 1 tohto ustanovenia „Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.“

Citované ustanovenie vychádza z predpokladu, že počas trvania manželstva majú mať manželia v zásade rovnakú životnú úroveň. Vyplýva to okrem iného aj zo základných zásad zákona o rodine, v zmysle ktorých je manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy, v ktorom sú obaja manželia rovnocenní v právach i povinnostiach (Čl. 1 ZR). Vzájomnú vyživovaciu povinnosť majú manželia medzi sebou aj vtedy, keď už prebieha konanie rozvode, manželia nežijú v spoločnej domácnosti a hospodária oddelene.

Splnenia vyživovacej povinnosti pre manžela sa možno domáhať aj formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej ako „CMP“). V návrhu je okrem iných náležitostí podstatné opísať najmä dôvodnosť a trvanie nároku na výživné (§ 326 ods. 1 CMP).

Je tiež dôležité vedieť, že v tomto súdnom konaní „nie je možné určiť nevyhnutný rozsah výživného na manžela aj s ohľadom na náklady na maloleté dieťa. Výživné na manžela nemá súvis s výživným na maloleté dieťa, ide o dva odlišné nároky, o ktorých sa rozhoduje v samostatných konaniach. (…) Ani dočasné zníženie príjmu z dôvodu pandémie COVID -19 nie je automaticky dôvodom na nepriznanie výživného v nevyhnutnej miere. Taktiež je irelevantné, či má, alebo nemá manžel, ktorý požaduje výživné, partnera (priateľa / priateľku), nakoľko tento nemá k nemu žiadnu zákonnú povinnosť vyživovať ho a na tejto skutočnosti nemení nič ani to, keby žili v spoločnej domácnosti (rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 20CoP/141/2020).“

Podľa citovaného rozsudku „výživné na manžela prináleží najneskôr do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, keď po rozvode nastupuje nárok na výživné na rozvedeného manžela, ktorý je možné priznať na základe iných zákonných kritérií, ako je výživné na manžela.“