Nedohodli sme sa pri BSM

Pokiaľ sa manželia nedohodnú na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súdu je potrebné adresovať podanie, ktoré sa najčastejšie nazýva „Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ 

Keďže ide o sporové konanie, návrh bude v zmysle ustanovenia § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) potrebné adresovať na súd, v obvode ktorého má fyzická osoba (čiže žalovaný, a teda manžel, ktorý návrh nepodal) adresu trvalého pobytu. V návrhu je potrebné uviesť jednak opis skutkového stavu v rozsahu – dátum uzavretia manželstva, rozvodu manželstva alebo jeho vyhlásenia za neplatné, opis vecí ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva s uvedením ich hodnoty, ktorá sa preukazuje znaleckým posudkom. Okrem toho je potrebné správne naformulovať petit, teda žalobný návrh napr. „z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva prikazuje….“ následne vymenujete veci, ktoré má dostať do vlastníctva žalobca. V neposlednom rade bude potrebné, aby ste podanie podpísali a zaslali v dvoch vyhotoveniach na súd. 

Pokiaľ by ste uvedený návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nepodali do 3 rokov od zániku manželstva, nastáva fikcia vyporiadania v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“ 

Upozorňujeme na rozhodnutia súdov v podobných prípadoch: 

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 111/1997 „Ak manželia po dobu troch rokov od rozvodu užívali spoločný byt aj s bytovým zariadením tak, že každý z nich užíval vyčlenené časti bytu a zvyšok bytu užívali spoločne bez toho, aby si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo aby podali na súd návrh na jeho vyporiadanie, došlo k vyporiadaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v spoločnom byte zo zákona podľa Občianskeho zákonníka tak, že veci užívané vo vyčlenených častiach bytu nadobudol každý z nich do výlučného vlastníctva a veci v spoločne užívaných častiach bytu nadobudli do podielového spoluvlastníctva.“ 

Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4 Cz 37/68 „Okolnosť, že si každý z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), neodôvodňuje ešte bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.“ 

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 83/1998 „Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.“