Povinnosť informovať druhého rodiča – práva a povinnosti

V zásade každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú), patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti (článok 4 zákona o rodine). K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 zákona o rodine). To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva. Výnimkou je len prípad, keby existovalo právoplatné rozhodnutie o pozbavení /  obmedzení rodičovských práv v tomto rozsahu. 

Preto sme toho názoru, že druhý rodič by mal byť informovaný o svojom dieťati, ak sa o jeho (zdravotný / psychický stav / výsledky v škole …) zaujíma. 

Záverom uvádzame, že rodič, ktorému neboli informácie poskytnuté zo strany preferenčného rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti), by sa mohol domáhať informovania voči druhému rodičovi aj súdom (§ 24 ods. 4 zákona o rodine). 

Čl. 4 zákona o rodine „Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.“ 

§25 ods. 4 zákona o rodine „Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.“ 

§35 Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov „Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“ 

Výpočet „podstatných“ vecí nie je taxatívny. V zásade to teda znamená, že v prípadoch, že keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 zákona. (R 17/1968) 

§38 Zásahy do rodičovských práv a povinností

„(1) Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.

(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak:

1. žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života
2. svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
3. nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa

(3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

(4) Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv. 

§39

(1) Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

(2) Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.

(3) Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60.

(4) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.“

Prečítajte si aj: Priateľka so synom odo mňa odchádza, aké mám nároky?  

Povinnosti otca po rozvode

Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine, ďalej ako „ZR“).“ Podľa § 28 ods. 1 ZR „Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa

c) správa majetku maloletého dieťaťa.„

V rámci rozhodnutia o rozvode súd rieši aj otázku úpravy (t. j. optimálneho nastavenia) rodičovských práv a povinností na obdobie po rozvode. Do jednotlivých práv rodičov voči ich dieťaťu môže súd zasiahnuť a upraviť ich výkon (napr. zverí maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi nariadi platiť výživné v určitej sume) vždy v závislosti od individuálnych okolností prípadu a pri zohľadnení najlepšieho záujmu dieťaťa.

Práva a povinnosti rodičov voči ich deťom

Právny základ rodičovských práv a povinností nájdeme upravený v § 28 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Väčšina z týchto práv a povinností (napr. zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku, starostlivosť o jeho výživu) majú rodičia do okamihu, kým ich dieťa dosiahne plnoletosť (Zákon o rodine napr. výslovne uvádza medzi rodičovské práva a povinnosti „zastupovanie maloletého dieťaťa“ alebo „správu majetku maloletého dieťaťa„). Naopak, vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). 

Zmena školy bez súhlasu druhého rodiča

Zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote. Preto by mali rozhodovať o takejto zmene v zásade obaja rodičia.

Podľa § 35 Zákona o rodine: „Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“

Zmena školy síce nie je uvedená v citovanom ustanovení medzi rôznymi príkladmi podstatných vecí v živote maloletého, u ktorých sa žiada, aby rozhodovali obaja rodičia, no z častice „najmä“ možno odvodiť, že výpočet podstatných vecí nie je v žiadnom prípade konečný a nevylučuje zaradenie aj iných dôležitých zmien do tejto kategórie. 

Dobrý deň,

Do pozornosti Vám dávame najmä ustanovenie § 24 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine
(ďalej ako „ZR“), v zmysle ktorého „Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.“

V súvislosti s citovaným ustanovením je na mieste uviesť nasledovné.
§ 24 ods. 6 ZR sa týka situácie, ak maloleté dieťa bolo zverené súdnym rozhodnutím do výlučnej
osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Máme však za to, že právo byť informovaný o všetkých
záležitostiach ohľadom dieťaťa (napr. o jeho zdravotných problémoch, o liekoch, školskej dochádzke,
záujmových aktivitách, dočasnej zmene pobytu dieťaťa či táboroch a pod.) je nevyhnutnou zložkou
súboru rodičovských práv a povinností, ktoré patrí obom rodičom aj v čase po rozvode (alebo ak
manželia sú stále „svoji“, no žijú odlúčene) a bez ohľadu na to, ktorý z rodičov zabezpečuje dieťaťu
osobnú starostlivosť. Osobná starostlivosť vykonávaná iba jedným z rodičov nemení nič na tom, že aj
druhý rodič je stále zákonným zástupcom maloletého a má rovnaké právo podieľať sa na jeho
výchove (§ 28 ods. 1 ZR).

Vo Vašom prípade existuje možnosť obrátiť sa na súd, aby uložil tzv. preferenčnému rodičovi výslovnú
povinnosť informovať rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého. Zákon výslovne nepožaduje podanie
návrhu na uloženie informačnej povinnosti, stačí, ak súdu adresujete úkon, z ktorého obsahu bude
jasne vyplývať, že sa domáhate práva na pravidelné informovanie sa o maloletom.

Vzhľadom na to, že Váš syn dovŕši v októbri 18 rokov, ustanovenie § 24 ods. 6 ZR však už nebude
možné použiť, nakoľko to sa týka len „pravidelného informovania sa o maloletom dieťati.“ Dovŕšením
osemnásteho roku života sa fyzická osoba stáva plnoletou, t. j. spôsobilou na právne úkony v plnom
rozsahu (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Od nadobudnutia plnoletosti v zásade platí, že osoba
nepotrebuje zákonného zástupcu, jej úkony nemusí schvaľovať nikto. Ak máte záujem o život Vášho
plnoletého dieťaťa, mali by ste sa obrátiť priamo naňho – jeho matka nemá zákonnú možnosť
odopierať mu akýkoľvek kontakt s Vami.

O spôsobilosti maloletého dieťaťa na právne úkony sa bližšie dočítate tu: https://www.akmv.sk/schvalenie-ukonu-za-malolete-dieta/

V prípade záujmu o právne služby z oblasti (nielen) rodinného práva nás kontaktovať na office@akmv.sk. 

Dobrý deň, 

Rodičia maloletého dieťaťa sú aj po rozvode oprávnení (a povinní) vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Za týmto účelom zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) v § 24 ods. 6 výslovne stanovuje, že „Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.“

Zákon explicitne priznáva právo na informácie o maloletom dieťati tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do jeho osobnej starostlivosti, aby sa aj on mohol podieľať na jeho výchove, vzdelávaní a zabezpečovaní jeho potrieb. Oprávnený rodič má v takom prípade právo vedieť najmä o všetkých podstatných záležitostiach, ktoré sa dejú v živote jeho dieťaťa, t. j. najmä o jeho zdravotnom stave (návšteva lekára, nové i prekonané choroby, alergie, liečba, užívanie liekov), školských aktivitách (prospech v škole, dochádzka), záujmových aktivitách, ale aj o akejkoľvek zmene pobytu, hoci i krátkodobej, dočasnej (dovolenka, výlety, škola v prírode, tábory) a pod.