Odloženie dieťaťa k príbuzným

Otázka:

Dobrý deň. Chcem sa opýtať, som rozvedená už 10 rokov a dve deti, 18 a 15 ročné. Teraz mám dlhodobý vzťah, v ktorom sa mi narodilo dieťa a máme problém s bývaním. Chceli by sme bývať spolu, ale u partnera nie je pre nás všetkých dosť miesta a tak sa chcem opýtať, ak by som sa k nemu nasťahovala iba ja s našou dcérou a moje deti by bývali u mojich známych, ktorým by som platila za bývanie, navštevovali ich a financovala štúdium, či by som mohla mať z toho z právneho hľadiska zle, ak by ma niekto udal, že nebývajú spolu so mnou, či by som nebola stíhaná za opustenie zverenej a blízkej osoby.

Odpoveď:

Trestný čin opustenia dieťaťa je v § 206 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon vymedzený nasledovne: 

„Kto opustí dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, a vystaví ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. 

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

  1. závažnejším spôsobom konania, alebo
  2. na dieťati mladšom ako šesť rokov

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

  1. a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
  2. za krízovej situácie“

Podľa odbornej literatúry: „O trestný čin opustenia dieťaťa podľa § 206 môže ísť len vtedy, keď úmysel páchateľa zahŕňa iba vznik nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví. Pokiaľ páchateľ vie o tom, že v dôsledku opustenia dieťaťa môže skutočne dôjsť k smrteľnému následku a je s tým uzrozumený, napĺňa týmto konaním znaky trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1 alebo vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146, resp. pokusu o tieto činy (porovnaj R 25/1992-II.). (ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon – komentár, Iura Edition, 2016) 

Z uvedeného (bez posúdenia ďalších prípadných okolností, ktoré nie sú zahrnuté v otázke) vyplýva, že konanie, ktoré popisujete by nebolo posudzované ako trestný čin opustenia dieťaťa. 

Pripomíname tiež, že osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku je v zmysle právneho poriadku SR plnoletou osobou.